Bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci možno charakterizovať ako súbor opatrení, zásad, princípov, postojov, správania a aktivít, ktoré pomáhajú eliminovať nepriaznivé dôsledky práce. Pojem „Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci“ je známy aj pod skratkou BOZP, avšak jeho obsah a uplatňovanie sú podstatne širšie, ako naznačuje význam týchto slov.
Kedysi bola BOZP chápaná len ako prevencia pred úrazmi, zameraná predovšetkým na bezpečnosť technických zariadení a pracovných postupov. Neskôr sa začal klásť dôraz na zdravé pracovné prostredie, ľudský faktor a ochranu zdravia pri práci. Samotná ochrana zdravia nadobúda nový rozmer aj v prístupe Svetovej zdravotníckej organizácie (anglická skratka WHO), ktorá definuje zdravie „nielen ako neprítomnosť choroby, ale aj ako pocit fyzickej, psychickej a sociálnej pohody“.
Súčasné chápanie pojmu „Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci“ vychádza z filozofie, ktorú priniesla reorganizácia legislatívy Európskej únie v tejto oblasti koncom 80. rokov. Rámcová smernica 89/391/EEC vyžaduje, aby bola bezpečnosť práce zabezpečená s ohľadom na všetky aspekty súvisiace s prácou. To znamená, že ochrana zamestnancov zahŕňa podmienky pre uspokojivú a dôstojnú prácu, pohodu pri práci, sociálnu ochranu zamestnancov, priaznivé pracovné vzťahy, ale aj ochranu materiálnych hodnôt, pracovného a životného prostredia. Preto v súvislosti s ochranou zamestnancov je potrebné zaoberať sa aj s takými faktormi ako je stres, pracovná záťaž, monotónnosť práce, pracovné podmienky, pracovné a pracovno-právne vzťahy, psychosociálne faktory, rovnosť príležitostí (nediskriminovanie), spravodlivé odmeňovanie, vhodné vybavenie pracovísk, atď.
Aby sa zdôraznil tento široký záber ochrany zamestnancov, zaviedol sa koncom 90 rokov nový pojem „ochrana práce“, čo je dosť nešťastný preklad anglického výrazu: „Labour Protection“, nakoľko neochraňujeme prácu, ale zamestnancov pri práci. Zákonník práce v § 146 definuje ochranu práce ako „systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca.“ V dnešnej dobe sú oba pojmy – aj BOZP aj ochrana práce vnímané identicky, ako synonymá.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je regulovaná legislatívou, ktorá vychádza z legislatívy EU a Dohovorov Medzinárodnej organizácie práce. Podporujú ju aj technické normy, odporúčania, zásady, princípy a stratégie medzinárodných inštitúcií. Nový prístup však vyžaduje viac, ako len dodržiavanie predpisov na zaistenie BOCZP. Vyžaduje aktívne posudzovanie rizík pri práci a prijímanie adekvátnych opatrení na ochranu zamestnancov, pričom zodpovednosť za BOZP je kladená prioritne na zamestnávateľa.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je aj kľúčovým záujmom a zodpovednosťou štátu, a to v jeho úlohe podporovať ochranu zamestnancov pri práci, sociálnu spravodlivosť, posilňovať fungovania trhu práce, eliminovať straty z pracovných úrazov, chorôb z povolania a priemyselných havárií, podporovať vyhovujúce pracovné podmienky a zvyšovanie efektivity a produktivity práce, konkurencieschopnosť na trhu s dopadom na prosperitu podnikov a celkový rozvoj krajiny.
Slovenská republika systematicky reguluje túto oblasť formou legislatívnych opatrení a ich presadzovaním prostredníctvom orgánov inšpekcie práce a ďalších kontrolných orgánov.