1. marca 2015 boli Zákonníkom práce sprísnené pravidlá pre zamestnávanie agentúrami dočasného zamestnávania. Naďalej však medzi zamestnancami agentúr vládne neistota a obava z možného porušovania zákona agentúrou pri predlžovaní či opakovanom dojednaní ich pracovného pomeru, prípadne ich dočasného pridelenia. Keďže mnohí si pravidlá, ktorými sa riadi reťazenie pracovných pomerov a reťazenie dočasných pridelení zamieňajú, v nasledujúcom texte vám danú problematiku bližšie ozrejmíme.
Zákonník práce v § 48 ustanovuje, že pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.
Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.
Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z dôvodu
- zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie,
- vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,
- vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca),
- vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.
Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru podľa predchádzajúceho odseku, t. j. podľa § 48 ods. 4 Zákonníka práce, je zamestnávateľ povinný uviesť v pracovnej zmluve.
Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky s vysokoškolským učiteľom alebo tvorivým zamestnancom vedy, výskumu a vývoja je možné aj vtedy, ak je na to objektívny dôvod vyplývajúci z povahy činnosti vysokoškolského učiteľa alebo tvorivého zamestnanca vedy, výskumu a vývoja ustanovený osobitným predpisom.
Vyššie uvedené obmedzenia sa nevzťahujú na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania. Agentúra dočasného zamestnávania teda môže so svojím zamestnancom uzatvoriť pracovný pomer na dobu určitú do dvoch rokov alebo nad dva roky, prípadne tento pracovný pomer variovať v neobmedzenom počte predĺžení alebo opätovných dohodnutí.
Podobne aj dočasné pridelenie možno dohodnúť najdlhšie na 24 mesiacov. Na rozdiel od pracovného pomeru však dočasné pridelenie zamestnanca k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci 24 mesiacov najviac štyrikrát. To platí aj v prípade dočasného pridelenia zamestnanca inou agentúrou dočasného zamestnávania k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi. Uvedené pravidlo upravuje § 58 ods. 6 Zákonníka práce.
Ustanovenia predchádzajúceho odseku sa nevzťahujú na dočasné pridelenie z dôvodu zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie.
Ak je zamestnanec dočasne pridelený v rozpore s § 58 ods. 6 Zákonníka práce tak, ako je uvedené vyššie, zaniká pracovný pomer medzi zamestnancom a agentúrou dočasného zamestnávania a vzniká pracovný pomer na neurčitý čas medzi zamestnancom a užívateľským zamestnávateľom. Užívateľský zamestnávateľ je povinný najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa vzniku pracovného pomeru podľa prvej vety vydať zamestnancovi písomné oznámenie o jeho vzniku. Pracovné podmienky zamestnanca sa primerane spravujú dohodou o dočasnom pridelení alebo pracovnou zmluvou.
Uvedené ustanovenia týkajúce sa obmedzenia reťazenia dočasného pridelenia vstúpili do účinnosti 1. marca 2015.
Zákonník práce vo svojom prechodnom ustanovení upravil maximálnu dobu trvania dočasného pridelenia dohodnutého pred 1. marcom 2015, a to tak, že toto pridelenie sa skončí najneskôr 28. februára 2017. Opätovne dohodnuté dočasné pridelenie agentúrou dočasného zamestnávania od 1. mája 2013 do 28. februára 2015 sa započítava do počtu opätovne dohodnutých dočasných pridelení. To sa nevzťahuje na opätovne dohodnuté dočasné pridelenie z dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4 Zákonníka práce.
Agentúra dočasného zamestnávania teda poruší Zákonník práce, ak dočasne pridelí zamestnanca k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi celkovo už na šieste obdobie (pozn.: prvé dočasné pridelenie + štyri predĺženia alebo opakované dohodnutia v priebehu dvoch rokov počítaných od nadobudnutia účinnosti novely Zákonníka práce sú prípustné). Pre vznik takéhoto protiprávneho stavu je však podstatná skutočnosť, že prvé dočasné pridelenie muselo vzniknúť v období po 1. máji 2013. Dňom začatia dočasného pridelenia na šieste obdobie za uvedených podmienok zaniká pracovný pomer zamestnanca s agentúrou dočasného zamestnávania a vzniká pracovný pomer s užívateľským zamestnávateľom.