Skúsenosti získané pri výkone inšpekcie práce nás utvrdzujú v tom, že zamestnanec, ktorého finančné nároky z pracovného pomeru neboli uspokojené, nevie, ako postupovať vo veci vymáhania týchto neuspokojených nárokov od zamestnávateľa. Môže sa jednať o nevyplatenú mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť (ďalej len „mzda“).
Podľa § 130 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonníka práce“) sa mzda vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Uvedené sa vzťahuje rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť a výplatu.
Zamestnanec v prípade nevyplatenia niektorého z vyššie uvedených finančných nárokov zamestnávateľom postupuje nasledovne:
1. Vyzve zamestnávateľa doporučeným listom na vyplatenie dlžnej mzdy v určenej lehote.
2. V prípade, ak nároky zamestnanca nebudú v stanovenej lehote uspokojené, zamestnanec vyzve zamestnávateľa na vyplatenie mzdy predžalobnou výzvou, zaslanou doporučeným listom. Predžalobnou výzvou zamestnanec upozorní zamestnávateľa na následky nevyplatenia mzdy – podanie trestného oznámenia, podanie žiadosti o vydanie platobného rozkazu (vymáhanie dlžnej mzdy súdnou cestou), podanie podnetu na príslušný inšpektorát práce.
3. Ak zamestnávateľ dobrovoľne nesplní svoj záväzok ani po doručenej predžalobnej výzve, zamestnanec
- podá trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného,
- podá na súd návrh na vydanie platobného rozkazu.
Pozn.:
Návrhom na začatie konania súdu vo veci vydania platobného rozkazu sa rozumie žaloba podaná na miestne a vecne príslušný súd.
Na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch sú v období do 31. 5. 2023 príslušné
a) Okresný súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
b) Okresný súd Piešťany pre obvod Krajského súdu v Trnave,
c) Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
d) Okresný súd Topoľčany pre obvod Krajského súdu v Nitre,
e) Okresný súd Ružomberok pre obvod Krajského súdu v Žiline,
f) Okresný súd Zvolen pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
g) Okresný súd Poprad pre obvod Krajského súdu v Prešove,
h) Okresný súd Košice II pre obvod Krajského súdu v Košiciach.
S účinnosťou od 01. 06. 2023 sú na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch príslušné
a) Mestský súd Bratislava IV pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,
c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,
e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
g) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.
V podaní je potrebné uviesť tieto všeobecné náležitosti:
- ktorému súdu je určené,
- kto ho robí,
- ktorej veci sa týka,
- čo sa ním sleduje a
- podpis.
Platobný rozkaz musí byť vyhotovený v počte odpovedajúcom počtu odporcov navýšenom o jedno vyhotovenie pre súd. To isté platí tiež pre listinné dôkazy, jasne špecifikované a priložené k návrhu.
Aby súd vydal platobný rozkaz, je potrebné splniť podmienky stanovené Civilným sporovým poriadkom:
a) navrhovateľ predloží spolu s návrhom na začatie konania návrh platobného rozkazu na tlačive uverejnenom Ministerstvom spravodlivosti SR na jeho webovom sídle,
b) splní zákonom ustanovené podmienky,
Podľa § 265 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok.
Voči platobnému rozkazu je možné podať odpor do 15 dní od doručenia platobného rozkazu, pričom pre dodržanie lehoty stačí odpor podať na pošte v posledný z 15 dní.
Zamestnanec v individuálnom pracovnoprávnom spore so zamestnávateľom je oslobodený od súdneho poplatku.
4. Zamestnanec má podľa § 150 ods. 2 Zákonníka práce právo podať podnet na príslušnom inšpektoráte práce. V zmysle zákonných oprávnení však inšpektorát práce nemá oprávnenie vymôcť zamestnancovi dlžnú mzdu. Inšpektorát práce je oprávnený nariadiť zamestnávateľovi odstrániť zistené porušenie zákona, prípadne mu uložiť za porušenie zákonnej povinnosti pokutu.
Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.
Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
Vzory výzvy na vyplatenie mzdy, predžalobnej výzvy, trestného oznámenia a okamžitého skončenia pracovného pomeru sú uvedené v prílohách.
Vzor platobného rozkazu nájdete na https://www.justice.gov.sk/sluzby/vzory-a-formulare/vzory-pre-fo-a-po/.
Postup vo veci podania podnetu zamestnancom, ktorý je poškodený porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, je uvedený pod záložkou Domov / Rady a informácie / Sťažnosti a podnety.
Podnet na inšpektorát práce je možné podať aj prostredníctvom aplikácie https://www.ip.gov.sk/staznosti-a-podnety/.