Zákonník práce ustanovuje tri základné výmery dovolenky za kalendárny rok:
1.) základná výmera dovolenky zamestnanca je najmenej štyri týždne,
2.) dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej päť týždňov,
3.) najmenej osem týždňov v kalendárnom roku je dovolenka
a) pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca podľa osobitného predpisu,
b) vysokoškolského učiteľa,
c) výskumného pracovníka a umeleckého pracovníka verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy,
d) zamestnanca s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý vykonáva výskumno-pedagogickú činnosť alebo vedeckú činnosť, výskumnú činnosť a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku organizácie Slovenskej akadémie vied, verejnej výskumnej inštitúcie alebo štátnej rozpočtovej organizácie alebo štátnej príspevkovej organizácie uskutočňujúcej výskum zriadenej ústredným orgánom štátnej správy
Nárok na vyššiu výmeru dovolenky môže byť výhodnejšie upravený v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve zamestnanca.
Novelou Zákonníka práce sa s účinnosťou od 1. marca 2021 zaviedla do zákona legálna definícia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa, ktorá dovtedy v Zákonníku práce absentovala. Podľa tejto definície sa za zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa na účely Zákonníka práce považuje zamestnanec, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu. Toto postavenie zamestnancovi vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa podľa prvej vety, a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať o dieťa podľa prvej vety. Zánik trvalej starostlivosti o dieťa je zamestnanec povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu.
V zmysle uvedeného nárok na vyššiu výmeru dovolenky majú obaja rodičia, ak sa osobne trvale starajú o dieťa, teda, okrem iného, zabezpečujú výchovu dieťaťa, starajú sa o jeho zdravie, výživu a všestranný rozvoj bez ohľadu na to, či žijú v jednej domácnosti s dieťaťom. Ak zamestnanec nežije v jednej domácnosti s dieťaťom, zamestnávateľ má právo požadovať od zamestnanca oznámenie a preukázanie relevantnej miery starostlivosti o dieťa. Ak súd rozhodnutím o úprave vzťahu rodičov k dieťaťu určil jednému z rodičov osobnú starostlivosť o dieťa, pričom druhý rodič má právo na styk s dieťaťom, samotné právo styku s dieťaťom, prípadne len platenie výživného nepredstavuje trvalú starostlivosť o dieťa na účely vzniku nároku na vyššiu výmeru dovolenky.
Ak zamestnanec do 33 rokov nadobudne postavenie zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa v priebehu kalendárneho roka, má v tomto roku nárok na najmenej štyri týždne základnej výmery dovolenky za kalendárny rok a odo dňa písomného oznámenia vzniku trvalej starostlivosti o dieťa vzniká zamestnancovi nárok na pomerný rozsah dodatočného jedného týždňa dovolenky. Rovnaký postup sa uplatní aj v prípade zániku postavenia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa. Ak zamestnancovi do 33 rokov veku zanikne postavenie zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa v priebehu kalendárneho roka, má v tomto roku nárok na najmenej štyri týždne základnej výmery dovolenky za kalendárny rok a nárok na pomerný rozsah dodatočného jedného týždňa dovolenky do dňa zániku trvalej starostlivosti o dieťa v zmysle písomného oznámenia.
Rovnakým spôsobom bude pravidlá vzniku a zániku nároku na dodatočný jeden týždeň dovolenky pre zamestnanca do 33 rokov veku trvale sa starajúceho o dieťa s účinnosťou od 1. januára 2022 upravovať aj Zákonník práce. V zmysle novely, ktorá vstúpi do účinnosti od 1. januára 2022, bude zamestnancovi, ktorý sa začne alebo prestane trvale starať o dieťa v priebehu kalendárneho roka, patriť zvýšenie dovolenky za kalendárny rok na najmenej päť týždňov nad rámec základnej výmery dovolenky (t. j. nad rámec najmenej štyroch týždňov) v pomernom rozsahu určenom ako podiel počtu dní trvalej starostlivosti o dieťa v príslušnom kalendárnom roku a počtu dní kalendárneho roka.
Ide o potrebu právnej úpravy vyvolanú praxou, najmä situáciami, kedy z doterajšej právnej úpravy nebol jednoznačne jasný rozsah nároku na dovolenku zamestnanca, ktorý status zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa nadobudol alebo stratil v priebehu kalendárneho roka.
Súčasná právna úprava však nebráni v priznaní nároku na dovolenku za kalendárny rok zamestnanca do 33 rokov veku, ktorý v priebehu kalendárneho roka nadobudne, resp. stratí postavenie zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa, aj v celom rozsahu výmery najmenej piatich týždňov.
Písomné oznámenie trvalej starostlivosti o dieťa nemá zákonom predpísanú formu. Zamestnávateľ môže spôsob oznamovania vzniku, resp. zániku postavenia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa vrátane požadovaných dokladov upraviť v pracovnom poriadku alebo v inom vnútornom predpise. S obsahom týchto dokumentov je zamestnávateľ povinný zamestnancov preukázateľne oboznámiť.