Otázky a odpovede

Zamestnávateľ nemôže svojich zamestnancov nútiť, aby absolvovali akékoľvek lekárske vyšetrenie, resp. posúdenie zdravotnej spôsobilosti, ktoré nesúvisí s vykonávanými pracovnými činnosťami, pretože v zmysle § 12 ods. 2 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zamestnanec povinný „podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci“.

Vykonávanie týchto lekárskych prehliadok upravuje § 30e zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sa v odseku 1 uvádza : „Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva na základe hodnotenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci…..“

Nakoľko pandemická situácia vyvolaná ochorením COVID-19 nesúvisí s pôsobením faktora práce a pracovného prostredia v konkrétnej organizácií (príloha č. 1 k vyhláške č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií), nemá zamestnávateľ žiadny právny nástroj, na základe ktorého by prikázal svojim zamestnancom, aby testovanie na COVID-19 absolvovali.

Uvedené sa teda týka len zamestnancov, ktorých situácia vyvolaná ochorením COVID-19 nesúvisí s pôsobením faktora práce a pracovného prostredia.

Uvedené však nebude platiť v prípade, ak sa zmenia právne predpisy, resp. príslušné orgány vydajú predpisy, ktoré ustanovia nové oprávnenia, resp. povinnosti pre zamestnávateľov vo vzťahu k tejto problematike.

Vo všeobecnosti platí, že prekrytie horných dýchacích ciest kvôli koronavírusu je povinnosť všetkých osôb (mimo výnimiek). Zamestnávateľ preto nie je povinný zabezpečiť všetkým svojim zamestnancom respirátory, resp. rúška.

Iné by to bolo v prípade, kedy by bol respirátor pre zamestnanca osobným ochranným pracovným prostriedkom. V súlade so zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí.

Poznamenávame, že týmto sa nevylučuje možnosť, aby zamestnávatelia poskytovali v záujme predchádzania ochoreniu COVID-19 respirátory svojim zamestnancom.

Vo všeobecnosti platí, že vyžadovanie informácií o očkovaní alebo testovaní od zamestnancov, nemá oporu v žiadnom právnom predpise, ktorý by zamestnávateľa oprávňoval získavať a spracúvať údaje o očkovaní, testovaní zamestnanca. Zamestnávateľ môže spracúvať iba také údaje, ktorých spracovanie mu bolo určené zákonom alebo iný právnym predpisom.

Uvedené však nebude platiť v prípade, ak sa zmenia právne predpisy, resp. príslušné orgány vydajú predpisy, ktoré ustanovia nové oprávnenia, resp. povinnosti pre zamestnávateľov vo vzťahu k problematike očkovania alebo testovania na prítomnosť koronavírusu u osôb vstupujúcich alebo nachádzajúcich sa na pracoviskách zamestnávateľov.

Otázka:

Ako postupovať pri oboznamovaní zamestnancov – cudzincov, ktorí neovládajú slovenský jazyk s predpismi a požiadavkami BOZP ?

Odpoveď:

V súvislosti so žiadosťou o poradenstvo dávame do pozornosti najmä nasledovné ustanovenia zákona č. 124/2006 Z.z. upravujúce predmetnú oblasť.

• 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z.: „Zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca a) s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť, “.
• 7 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z.z.: „Zamestnávateľ oboznamuje zamestnancov osobne alebo prostredníctvom vlastných zamestnancov, alebo fyzickej osoby, alebo právnickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce podľa § 27 ods. 3 (ďalej len „osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie“). Na oboznamovanie vlastných zamestnancov osobne zamestnávateľom alebo prostredníctvom jeho vlastných zamestnancov sa nevzťahujú ustanovenia § 27 ods. 4 až 17.“
• 7 ods. 5 zákona č. 124/2006 Z.z.: „Obsah a spôsob oboznámenia a pravidelnosť opakovaného oboznámenia musia byť prispôsobené charakteru práce vykonávanej zamestnancom, jeho pracovisku a iným okolnostiam, ktoré sa týkajú výkonu práce, najmä pracovným prostriedkom, pracovným postupom, novým alebo zmeneným nebezpečenstvám a ohrozeniam. Zamestnávateľ je povinný upraviť vnútorným predpisom spôsob oboznamovania, vymedziť požiadavky na odbornú spôsobilosť vlastných zamestnancov na oboznamovanie podľa odsekov 1 a 2 a pravidelnosť opakovaného oboznamovania tak, aby sa vykonávalo najmenej raz za dva roky, ak právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neustanovujú kratší čas.“.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že zamestnávateľ môže oboznamovať zamestnancov podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 124/2006 Z.z. prostredníctvom vlastných zamestnancov, je však povinný upraviť vnútorným predpisom spôsob oboznamovania a požiadavky na odbornú spôsobilosť vlastných zamestnancov na oboznamovanie. Pri výbere vlastných zamestnancov prostredníctvom ktorých zamestnávateľ plánuje vykonávať oboznamovanie podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 124/2006 Z.z. je dôležité prihliadať na odbornosť vybraných zamestnancov – je účelné, aby mali znalosti odborných zamestnancov. Pokiaľ zamestnávateľ vykonáva oboznamovanie prostredníctvom vlastných zamestnancov, zákon č. 124/2006 Z.z. bližšie neustanovuje spôsob oboznamovania ani formu oboznamovania, ktoré majú byť pri oboznamovaní zamestnancov (vrátane tých zamestnancov, ktorí neovládajú slovenský jazyk) použité, je však na zamestnávateľovi aby oboznámil každého zamestnanca tak, aby zamestnanec vykonanému oboznámeniu porozumel. Pokiaľ to teda konkrétny prípad vyžaduje, je potrebné viesť oboznamovanie zamestnancov podľa     § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 124/2006 Z.z. a poskytovať zamestnancom informácie podľa § 7 ods. 8 zákona č. 124/2006 Z.z. v takom jazyku, ktorému zamestnanec rozumie (splnenie podmienky na zrozumiteľnosť vykonaného oboznámenia).

V prípade, že zamestnávateľ oboznamuje svojich zamestnancov podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona       č. 124/2006 Z.z. prostredníctvom vlastných zamestnancov, za účelom preukázania splnenia zákonnej povinnosti spravidla vyhotovuje z oboznamovania zamestnancov písomný doklad, z ktorého je zrejmé, kto vykonal oboznamovanie, aký bol obsah oboznámenia, kto sa predmetného oboznamovania zúčastnil, spôsob a výsledok overenia vedomostí oboznámených zamestnancov. Ak to konkrétny prípad vyžaduje, zamestnávateľ môže písomný doklad o oboznámení zamestnancov vyhotoviť okrem štátneho jazyka aj v jazyku, ktorému zamestnanec, ktorý neovláda slovenský jazyk, rozumie (pre splnenie podmienky na preukázateľnosť vykonaného oboznámenia je to účelné).

Otázka:

Chcel by som si kúpiť malý kolesový nakladač (možno Locust) a používať ho výhradne na súkromné účely, nie na podnikanie. Chcem sa Vás opýtať, aké oprávnenia potrebujem na jeho prevádzku? Mám vodičský preukaz na nákladné vozidlá a traktory. Potrebujem ešte aj preukaz na pracovný stroj alebo sa potrebujem ešte nejako zaškoliť z bezpečnosti práce?

Odpoveď:

Požiadavky na obsluhu pracovných strojov, okrem iného aj kolesových nakladačov, sú stanovené pre fyzické osoby – zamestnancov alebo pre osoby vykonávajúce podnikateľskú činnosť v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 124/2006 Z. z.).

V prípade vykonávania pracovnej činnosti v prospech právnickej osoby alebo fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie musí mať každá obsluha stavebného stroja odbornú spôsobilosť – doklad o absolvovaní výchovy a vzdelávania osôb na obsluhu vydaného osobou oprávnenou na výchovu a vzdelávanie podľa § 27 zákona č. 124/2006 Z. z..

Pokiaľ budete takéto zariadenie používať len pre vlastné súkromné účely, nie ste povinný  mať odbornú spôsobilosť na obsluhu takéhoto stroja alebo zariadenia.

Otázka:

Ako mám postupovať ak zamestnávateľ nezabezpečuje dostatočné osvetlenie na pracovisku ? Aké má v tejto súvislosti povinnosti podľa predpisov BOZP?

Odpoveď: 

Vo všeobecnosti sa osvetlenie vnútorných priestorov pracoviska zamestnávateľa zabezpečuje osvetľovacími otvormi alebo sústavami umelého osvetlenia tak, aby vo vnútorných priestoroch s pobytom zamestnancov alebo v ich funkčne vymedzených častiach boli dodržané základné požiadavky na osvetlenie, a to vo vzťahu k druhu a zrakovej náročnosti vykonávanej práce. Podrobnosti o požiadavkách na denné osvetlenie pracoviska, umelé osvetlenie pracoviska a združené osvetlenie pracoviska sú upravené v jednotlivých ustanoveniach vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 541/2007 Z.z. o požiadavkách na osvetlenie pri práci v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že predmetná vyhláška je vykonávacím predpisom k zákonu č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov, štátny zdravotný dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie vykonávajú zamestnanci regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ).

Do pozornosti dávame najmä nasledovné ustanovenia zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákona č. 124/2006 Z.z. o BOZP“):

1. 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. o BOZP: „Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.“

V prípade, že časť žiarivkového osvetlenia na pracovisku zamestnávateľa nie je funkčná (nesvieti), je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť potrebnú údržbu a opravy.

1. 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. o BOZP, v zmysle ktorého je zamestnávateľ povinný na účely objektivizácie faktorov pracovného prostredia, zabezpečiť meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia (v tomto prípade meranie a hodnotenie osvetlenia na pracovisku), s dôrazom na pracovné miesta, na ktorých sa vykonáva zrakovo náročná činnosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odporúčame, obrátiť sa pri riešení nedostatočného osvetlenia na pracovisku v prvom rade na vedúcich zamestnancov, nakoľko úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Obrátiť sa môžete aj na zástupcov zamestnancov pôsobiacich u  zamestnávateľa (zástupca zamestnancov pre BOZP, komisia BOZP, odborová organizácia), ktorí sa zúčastňujú na riešení problematiky BOZP na pracovisku. V prípade, ak by napriek požiadavkám nedošlo k náprave (oprave nefunkčného osvetlenia na pracovisku), odporúčame obrátiť sa s podnetom na výkonanie inšpekcie práce, resp. vykonanie štátneho zdravotného dozoru u  zamestnávateľa (identifikovaného obchodným menom a sídlom), na miestne príslušný inšpektorát práce, resp. Regionálny úrad verejného zdravotníctva, v rozsahu ich kompetencií.  

otázka

Čo všetko musí ovládať operátor lesníckych lanoviek ? Z čoho musí byť preškolený podľa príslušnej STN ?

odpoveď

V zmysle čl. 2.1.1 STN 47 005-1:2003 Lesnícke lanovky. Terminológia a kategorizácia. lanové dopravné zariadenie je technické zariadenie určené na premiestňovanie nákladu pomocou lán.

V zmysle čl. 2.1.3 STN 47 005-1:2003 prenosná lanovka je lanové dopravné zariadenie, ktorého technické riešenie umožňuje premiestňovať a prevádzkovať zariadenie v reálnom čase (hodiny, dni) tak, že sa nezasahuje do konštrukčných prvkov zariadenia.

V zmysle čl. 2.1.4 STN 47 005-1:2003 stacionárna (neprenosná) lanová dráha je lanové dopravné zariadenie s jedným alebo viacerými poľami (úsekmi medzi podperami) so stanovenou polohou nakladacej a vykladacej stanice, trvale zabudované v konkrétnej lokalite.

Vzhľadom k uvedenému lesnícke lanovky delíme na dve skupiny 1 – stacionárne a 2 – prenosné a na základe toho aj operátorov lesníckych lanoviek delíme do dvoch skupín.

Pre skupinu č. 1 (stacionárne lesnícke lanovky) platí nasledovné:

V zmysle § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 124/ 2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov fyzická osoba môže obsluhovať určený pracovný prostriedok a vykonávať určené pracovné činnosti ustanovené právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri jeho prevádzke len na základe dokladu o absolvovaní výchovy a vzdelávania osôb na obsluhu vydaného osobou oprávnenou na výchovu a vzdelávanie, ak ide o činnosť uvedenú v prílohe č. 1a písm. q) až s).

V prílohe č. 1a písm. s) bode 4. zákona č. 124/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov je uvedené, že fyzická osoba môže vykonávať činnosti na obsluhu vybraných lesníckych strojov, a to stabilných lanových dopravných zariadení v lesníctve len na základe platného dokladu podľa §16 ods. 1 písm. b).

V zmysle § 27 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. v znení neskorších prepisov fyzická osoba a právnická osoba môžu organizovať a vykonávať výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu jednotlivých činností podľa prílohy č. 2 len na základe oprávnenia vydaného Národným inšpektorátom práce; oprávnenie sa nevyžaduje pre strednú školu a vysokú školu na prípravu žiakov a študentov na výkon povolania. Oprávnenie na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti sa vydáva na základe písomnej žiadosti.

Z uvedeného vyplýva, že ak na Katedre lesnej ťažby, logistiky a meliorácie budete vykonať prípravu študentov na výkon povolania, tak na preškolenie operátorov lesníckych lanoviek v rozsahu STN 47 0005 Lesnícke lanovky žiadne oprávnenie nepotrebujete. O takto vykonanom preškolení vydáte doklad, ktorý bude považovaný za dostatočný na preukázanie odbornej spôsobilosti osoby vykonávajúcej činnosti operátora lesníckych lanoviek.

Avšak ak na Katedre lesnej ťažby, logistiky a meliorácie budete vykonať preškolenie operátorov lesníckych lanoviek v rozsahu STN 47 0005 Lesnícke lanovky, ktorí nie sú Vašimi študentmi, ktorých pripravujete na výkon povolania, tak na vykonávanie takéhoto školenia potrebujete oprávnenie, ktoré vydáva Národný Inšpektorát práce. Len na základe tohto oprávnenia potom bude Vaše preškolenie v súlade s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Bez tohto oprávnenia bude Vaše školenie považované za protizákonné, za ktoré Inšpektorát práce Banská Bystrica po jeho zistení uloží v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) bod 2. pokutu od 300 eur do 33000 eur.

Pre skupinu č. 2 (prenosné lesnícke lanovky) platí nasledovné:

Lesnícke lanovky sú technické zariadenia zdvíhacie zostavované jednorazovo, napríklad na prepravu, preto ich môžeme v zmysle vyhlášky č. 508/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov zaradiť do skupiny Cc) bez rozdielu nosnosti a typu. Pretože lesnícka lanovka nie je vyhradené technické zariadenie, nevzťahujú sa na lesnícku lanovku ustanovenia vyhlášky č. 508/2009 Z.z. (odborné prehliadky, odborné skúšky, úradné skúšky, zaškolenie obsluhy a iné). Povinnosti pri montáži, prevádzke, obsluhe a kontrole lesníckej lanovky sú určené len nariadením vlády pre pracovné prostriedky a normami pre lesnícke lanovky radu STN 47 0005.

V zmysle § 6 ods. 1 a bodu 5.6 prílohy č. 3 vyhlášky č. 46/2010 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej práci a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a na obsluhu niektorých technických zariadení montáž, demontáž, prevádzka a údržba lanového dopravného zariadenia sa vykonáva podľa návodu výrobcu.

V zmysle § 6 ods. 2 vyhlášky č. 46/2010 Z.z. sústreďovanie dreva sa vykonáva podľa technologického postupu vypracovaného osobitne pre každý spôsob sústreďovania dreva uvedený v technologickom protokole.

V zmysle § 6 ods. 1 a bodu 5.3 prílohy č. 3 vyhlášky č. 46/2010 Z.z. lanové dopravné zariadenie možno uviesť do chodu len na pokyn osoby vykonávajúcej lesnú prácu, ktorá náklad zapína alebo odopína.

V zmysle § 2 písm. a) NV č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov na účely tohto nariadenia vlády pracovný prostriedok je stroj, zariadenie, prístroj alebo nástroj, ktorý sa používa pri práci, teda túto definíciu spĺňa aj lesnícka lanovka.

V zmysle § 2 písm. b) NV č. 392/2006 Z.z. používanie pracovného prostriedku je každá činnosť s pracovným prostriedkom, najmä zapínanie, vypínanie, používanie, preprava, oprava, prestavba, údržba a starostlivosť o pracovný prostriedok vrátane čistenia.

V zmysle § 2 písm. b) NV č. 392/2006 Z.z. obsluha pracovného prostriedku je zamestnanec poverený používať pracovný prostriedok a jeho činnosť pri používaní pracovného prostriedku.

V zmysle § 8 ods. 1 NV č. 392/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný preukázať, že zamestnanec bol oboznámený a informovaný o spôsobe používania pracovného prostriedku. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomný návod na obsluhu pracovného prostriedku, ak je to potrebné.

V zmysle § 8 ods. 4 písm. a) NV č. 392/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný vykonať opatrenia, aby zamestnanec poverený používaním pracovného prostriedku bol preukázateľne vyškolený primerane k nebezpečenstvám, ktoré sú spojené s jeho používaním.

Ako vidieť z vyššie uvedených ustanovení predmetných predpisov je potrebné na lesníckej lanovke vykonávať zaškoľovanie zamestnancov vykonávajúcich obsluhu. Požiadavky uvedené s STN 47 0005-1:2003, STN 47 0005-2:2003, STN 47 0005-3:2003, STN 47 0005-4:2003, STN 47 0005-5:2003 a STN 47 0005-6:2003, ktoré sa zaoberajú lesníckymi lanovkami týkajúce sa odborných spôsobilostí jednotlivých osôb, nie sú uvedené v žiadnom právnom predpise. Preto bezpečnostno-technické požiadavky uvedené v týchto normách je potrebné plniť, avšak toto plnenie môže vykonávať oprávnená osoba, ktorá svoju odbornú spôsobilosť preukáže bližšie neurčeným spôsobom. Všetky požiadavky na prevádzku lanového dopravného zariadenia sa vykonávajú podľa návodu výrobcu.

V zmysle § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov každé zaškolenie zamestnancov musí byť vykonané zrozumiteľne, preukázateľne a vedomosti musia byť overené.

Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že Katedra lesnej ťažby, logistiky a meliorácie môže vykonať preškolenie operátorov lesníckych lanoviek v rozsahu STN 47 0005 Lesnícke lanovky. O vykonanom preškolení vydá doklad, ktorý bude považovaný za dostatočný na preukázanie odbornej spôsobilosti osoby vykonávajúcej činnosti operátora lesníckych lanoviek.

otázka

Dobrý deň, zaujímalo by ma, aké osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP) nám má zamestnávateľ poskytnúť na ochranu dolných končatín (obuv) u robotníkov vo výrobe ale aj pre administratívnych pracovníkov ?

odpoveď  

OOPP zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami organizácie práce. Zamestnávateľ je v zmysle § 6 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 124/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom OOPP povinný vypracovať zoznam poskytovaných OOPP na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia a bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí. Konkrétne typy OOPP, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancom pri jednotlivých prácach, zamestnávateľ špecifikuje v zozname poskytovaných OOPP vypracovanom na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev.

V zmysle ustanovenia § 2 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie OOPP, zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi OOPP, ktorý spĺňa požiadavky podľa osobitných predpisov. Osobitným predpisom je v súčasnosti Nariadenie EPaR 2016/425 z 9. Marca 2016 o osobných ochranných prostriedkoch (OOP) a o zrušení smernice Rady 89/686/EHS.

Existujú rôzne druhy OOPP na ochranu dolných končatín (bližšie sú špecifikované v bode č. 6 Prílohy č. 1 k nariadeniu vlády SR č. 395/2006 Z.z.) a rôzne práce pri ktorých sa OOPP na ochranu dolných končatín poskytujú (orientačne sú uvedené v bode č. 6 Prílohy č. 3 k nariadeniu vlády SR č. 395/2006 Z.z.). Vo všeobecnosti možno konštatovať, že zamestnávateľ musí vo svojom zozname poskytovaných OOPP špecifikovať konkrétne typy OOPP (OOPP na ochranu dolných končatín rozlišujeme pracovnú, ochrannú a bezpečnostnú obuv) pre jednotlivé práce (profesie), ktoré zamestnanci vykonávajú – napr. ochranná obuv s podrážkou odolnou proti prepichnutiu a prerezaniu pri práci s betónovými a prefabrikovanými dielcami; ochranná obuv proti šmyku pri práci na šmykľavej podlahe; ochranná obuv proti statickej záťaži pri práci, pri ktorej sa prevažne stojí alebo pohybuje; ochranná obuv proti prieniku agresívnych látok pri práci v chemickom priemysle, a podobne).

Z uvedeného je zrejmé, že zamestnanci vykonávajúci pre zamestnávateľa práce v rôznych profesiách (napr. ako robotník vo výrobe; majster; vedúci výroby; administratívny pracovník; a podobne), môžu mať v závislosti od vyskytujúcich sa nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia, pridelené rozdielne typy OOPP, prípadne zamestnanci v niektorých profesiách (ak nie je ohrozený ich život alebo zdravie) nemusia mať pridelené žiadne OOPP. Kritériom pri výbere OOPP nie je cena OOPP, ale najmä vhodnosť poskytovaného OOPP na príslušnú prácu, zabezpečenie účinnej ochrany pred existujúcimi a predvídateľnými nebezpečenstvami, splnenie ergonomických požiadaviek a splnenie požiadaviek podľa osobitného predpisu (splnenie predpísaných technických požiadaviek, označenie značkou zhody, vydanie ES vyhlásenie o zhode, …)

otázka

• V norme STN 47 0005-2 Lesnícke lanovky, Projektovanie lanových dráh čl. 3 bod 3.5 je jedno jednoznačne zadefinovaná lesnícka lanovky v zmysle 74/1996 Z.z. teraz 508/2009 Z.z. do triedy C/c zdvíhacích zariadení. Je toto kategorizovanie správne, keď sú lesnícke lanovky v prevádzke za OZLT 19 lanoviek s nosnosťou 2,5 – 3,5 tony a 3 s nosnosťou 4-5 ton podľa typu?

odpoveď

Lesnícke lanovky sú technické zariadenia zdvíhacie zostavované jednorazovo, napríklad na prepravu, preto ich môžeme v zmysle vyhlášky č. 508/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov zaradiť do skupiny  Cc) bez rozdielu nosnosti a typu. Pretože lesnícka lanovka nie je vyhradené technické zariadenie, nevzťahujú sa na lesnícku lanovku ustanovenia vyhlášky č. 508/2009 Z.z. (odborné prehliadky, odborné skúšky, úradné skúšky, zaškolenie obsluhy a iné). Povinnosti pri montáži, prevádzke, obsluhe a kontrole lesníckej lanovky sú určené len nariadením vlády pre pracovné prostriedky a normami pre lesnícke lanovky radu STN 47 0005 (viď nižšie).

otázka

• V norme STN 47 0005-2 čl. 3 bod 3.6 lanové dráhy majú projektovať iba kvalifikovaní a skúsený pracovníci“ Kto vydáva a udeľuje kvalifikáciu na projektovanie? Revízny technik zdvíhacích zariadení? Projektuje lanové dráhy „prevádzkovateľ“ v zmysle STN 47 0005-4 čl. 2 bod 2.2 a čl 4. bod 4.1? Je výkon funkcie prevádzkovateľa totožný s výkonom funkcie prevádzkového technika zdvíhacích zariadení?

otázka

• Je potrebné vypracovať projekt lanovej dráhy či. 5 bod 5.2.1 na každú stavbu lesníckej lanovky? Kto je oprávnený vypracovať projekt lanovej dráhy a s akou kvalifikáciu, a viesť zápisník merania pozdĺžneho profilu terénu lanovej dráhy?

otázka

• V STN 47 0005-4 lesnícke lanovky. Odborné prehliadky a skúšky je v čl. 2 definovaný „odborný pracovník: revízny technik“ máme rozumieť revízny technik zdvíhacích zariadení? Kto vydáva odbornú spôsobilosť revízneho techniky na lesnícke lanovky s akou kvalifikáciou Aa alebo Bc2?

otázka

• V bode 2 „prevádzkovateľ; používateľ: zodpovedný pracovník, ktorý v rámci organizácie zabezpečuje prevádzku lesníckych lanoviek“ musí byť preukázateľne oboznámený s príslušnými právnymi predpismi a bližšie definované v čl. 4 bode 4.1. Kto je oprávnený preukázateľne oboznámiť prevádzkovateľa s príslušnými právnymi predpismi a kto vykonáva overenie vedomostí? Revízny technik zdvíhacích zariadení v znení 508/2009 Z.Z. §15 a § 18?

otázka

• V znení čl. 7 bod 7.1 o priebehu a výsledku odborných prehliadok a skúšok musí odborný pracovník vyhotoviť písomný zápis. Zápis musí vyhovovať STN 27 0142 Žeriavy a zdvíhadlá skúšanie. Aká je periodicita výkonu odborných prehliadok a odborných skúšok? Odborné prehliadky a odborné skúšky vykonáva revízny technik zdvíhacích zariadení? S akou kvalifikáciou Aa alebo Bc2? Je potrebné vykonávať úradné skúšky?

odpoveď

V zmysle § 6 ods. 1 a bodu 5.6 prílohy č. 3 vyhlášky č. 46/2010 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej práci a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a na obsluhu niektorých technických zariadení montáž, demontáž, prevádzka a údržba lanového dopravného zariadenia sa vykonáva podľa návodu výrobcu.

V zmysle § 6 ods. 2 vyhlášky č. 46/2010 Z.z. sústreďovanie dreva sa vykonáva podľa technologického postupu vypracovaného osobitne pre každý spôsob sústreďovania dreva uvedený v technologickom protokole.

V zmysle § 6 ods. 1 a bodu 1.1 prílohy č. 3 vyhlášky č. 46/2010 Z.z. pri sústreďovaní dreva technologický protokol obsahuje aj grafickú časť.

V zmysle § 6 ods. 1 a bodu 5.3 prílohy č. 3 vyhlášky č. 46/2010 Z.z. lanové dopravné zariadenie možno uviesť do chodu len na pokyn osoby vykonávajúcej lesnú prácu, ktorá náklad zapína alebo odopína.

V zmysle § 2 písm. a) NV č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov na účely tohto nariadenia vlády pracovný prostriedok je stroj, zariadenie, prístroj alebo nástroj, ktorý sa používa pri práci.

V zmysle § 2 písm. b) NV č. 392/2006 Z.z. používanie pracovného prostriedku je každá činnosť s pracovným prostriedkom, najmä zapínanie, vypínanie, používanie, preprava, oprava, prestavba, údržba a starostlivosť o pracovný prostriedok vrátane čistenia.

V zmysle § 2 písm. b) NV č. 392/2006 Z.z. obsluha pracovného prostriedku je zamestnanec poverený používať pracovný prostriedok a jeho činnosť pri používaní pracovného prostriedku.

V zmysle § 5 ods. 1 NV č. 392/2006 Z.z. ak bezpečnosť pracovného prostriedku závisí od podmienok jeho inštalácie, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť vykonanie kontroly pracovného prostriedku po jeho inštalovaní a pred jeho prvým použitím a kontroly po jeho inštalovaní na inom mieste, aby zabezpečil správnu inštaláciu pracovného prostriedku a jeho správne fungovanie. Kontrolu vykonávajú oprávnené osoby podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

V zmysle § 5 ods. 2 písm. a) NV č. 392/2006 Z.z. ak sa pracovný prostriedok používa v podmienkach, ktoré zhoršujú jeho stav a vytvárajú možnosť vzniku nebezpečenstva, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na včasné odhalenie a nápravu zhoršeného stavu, je povinný zabezpečiť vykonanie pravidelnej kontroly alebo skúšky pracovného prostriedku oprávnenou osobou.

V zmysle § 8 ods. 1 NV č. 392/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný preukázať, že zamestnanec bol oboznámený a informovaný o spôsobe používania pracovného prostriedku. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomný návod na obsluhu pracovného prostriedku, ak je to potrebné.

V zmysle § 8 ods. 4 písm. a) NV č. 392/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný vykonať opatrenia, aby zamestnanec poverený používaním pracovného prostriedku bol preukázateľne vyškolený primerane k nebezpečenstvám, ktoré sú spojené s jeho používaním.

Ako vidieť z vyššie uvedených ustanovení predmetných predpisov  je potrebné na lesníckej lanovke vykonávať kontroly, zaškoľovať zamestnancov, vypracovávať dokumentáciu a viesť technickú dokumentáciu. Požiadavky uvedené s STN 47 0005-1:2003, STN 47 0005-2:2003, STN 47 0005-3:2003, STN 47 0005-4:2003, STN 47 0005-5:2003 a STN 47 0005-6:2003, ktoré sa zaoberajú lesníckymi lanovkami týkajúce sa odborného pracovníka lesníckych lanoviek a projektanta lesníckych lanoviek, nie sú uvedené v žiadnom právnom predpise. Preto bezpečnostnotechnické požiadavky uvedené v týchto  normách je potrebné plniť, avšak toto plnenie nemusí vykonávať odborný pracovník lesníckych lanoviek. Môže ich vykonávať oprávnená osoba, ktorá svoju odbornú spôsobilosť preukáže bližšie neurčeným spôsobom. Takisto projektovanie môže vykonávať oprávnená osoba, ktorá svoju odbornú spôsobilosť preukáže bližšie neurčeným spôsobom. Všetky požiadavky na odbornú spôsobilosť projektanta, odborného pracovníka, ako aj požiadavky na montáž, demontáž, prevádzku a údržbu lanového dopravného zariadenia sa vykonáva podľa návodu výrobcu.

V zmysle STN 27 0140 časť 1 táto norma platí pre projektovanie a konštruovanie žeriavov a zdvíhadiel s motorickým, ručným a prípadne kombinovaným pohonom, ktorými sa zdvíhajú a premiestňujú bremená pomocou prostriedkov na viazanie zavesenie, uchopenie a podobne. Norma neplatí pre zdvíhadlá konštruované a zostavené pre špeciálne použitie (napr. montážne stožiare, priemyslové manipulátory a podobne).

Lesnícke lanovky možno považovať za zdvíhacie zariadenie, ktoré je určené na špeciálne použitie, pre ktoré nie je určená STN 27 140 časť 1:1986, preto pre ňu nemôže byť určená ani norma STN 27 0142:1989, na ktorú odkazuje čl. 7.1 STN 47 0005-4:2003. STN 27 0142:1989 platí pre skúšanie žeriavov a zdvíhadiel s ručným aj motorickým pohonom, ktorými sa zdvíhajú alebo premiestňujú bremená pomocou prostriedkov pre viazanie, zavesenie a uchopenie bremien. Táto norma neplatí pre zdvíhadlá konštruované a zostavené pre špeciálne použitie (napr. jednoúčelové montážne zariadenia, priemyslové manipulátory a podobne), teda neplatí ani pre lesnícke lanovky.

Z tohto istého dôvodu, pre ňu neplatí ani STN 27 0143:1968, v ktorej sú uvedené požiadavky na prevádzkového technika zdvíhacích zariadení. Preto výkon funkcie prevádzkovateľa lesníckych lanoviek nie je funkciou prevádzkového technika zdvíhacích zariadení.

V zmysle čl. 5.2.1 STN 47 0005-2:2003 je potrebné ku každej stavbe lesníckej lanovky vypracovať úplný projekt lanovej dráhy.

V zmysle čl. 4.1 STN 47 0005-4:2003 prevádzkovateľ je zodpovedný za technický stav a prevádzku lesníckej lanovky. Musí byť preukázateľne oboznámený s technickým riešením lanoviek a príslušnými predpismi. V žiadnom právnom predpise nie je uvedená požadovaná odborná spôsobilosť, ktorú má mať osoba, ktorá vykoná zaškolenie prevádzkovateľa lesníckej lanovky. Preto je táto povinnosť v zmysle § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov daná na zamestnávateľa, ktorý je povinný toto zaškolenie preukázať.

Lehota vykonávania odborných prehliadok a odborných skúšok lesníckych lanoviek nie je daná v žiadnom právnom ani ostatnom predpise na zaistenie BOZP, preto prevádzkovateľ lesníckej lanovky pri stanovení lehoty vykonávania kontrol lesníckych lanoviek vychádza z podmienok jej prevádzky a z návodov na obsluhu lesníckej lanovky dodanej výrobcom lesníckej lanovky.

Úradné skúšky na lesníckej lanovke nie je potrebné vykonávať.

Otázka:

Vzhľadom na možnosť novej zákazky Vás prosím o informáciu, aké doklady musí mať osoba, aby mohla viazať bremená, montovať lešenia a pracovať s motorovou pílou a aká je periodicita preškolení zamestnancov na tieto činnosti ?

Odpoveď:

Problematiku odbornej spôsobilosti fyzických osôb obsluhovať určený pracovný prostriedok a vykonávať určené pracovné činnosti, ktoré sú ustanovené právnymi predpismi upravuje § 16 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 16 zákona č. 124/2006 Z. z. možno obsluhovať určený pracovný prostriedok a vykonávať určené pracovné činnosti len na základe štyroch typov dokladov preukazujúcich odbornú spôsobilosť:

• preukaz,
• osvedčenie,
• doklad o absolvovaní výchovy a vzdelávania osôb na obsluhu vydaného osobou oprávnenou na výchovu a vzdelávanie
• doklad o overení odborných vedomostí vydaný revíznym technikom.

Činnosti, ktoré môže fyzická osoba vykonávať len na základe platného preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa § 16 ods. 1 písm. b) sú uvedené v Prílohe č. 1a k zákonu č. 124/2006 Z. z..

Činnosti, ktoré uvádzate vo svojej otázke sú v prílohe 1a uvedené nasledovne:

1. h) viazač bremien,
2. p) osoby na montáž a demontáž lešenia (lešenár),
3. t) osoby na obsluhu ručnej motorovej reťazovej píly pri ťažbe dreva a ručnej motorovej reťazovej píly pri inej činnosti.

Doklady o odbornej spôsobilosti vydávajú:

podľa § 16 ods. 1 písm. a) – preukaz alebo osvedčenie:

• bod 1: príslušný inšpektorát práce pre činnosti uvedené v prílohe 1a pod písm.: a, b, c, d, e, f, g, i, j, k, m;
• bod 2: osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie pre činnosti uvedené v prílohe 1a pod písm. h, l, n, o, p, t – sem patria aj odborné spôsobilosti, na ktoré sa pýtate: h) viazač bremien, p) osoby na montáž a demontáž lešenia (lešenár) a t) osoby na obsluhu ručnej motorovej reťazovej píly pri ťažbe dreva a ručnej motorovej reťazovej píly pri inej činnosti;
• bod 3: stredná alebo vysoká škola pri príprave žiakov a študentov na výkon povolanie (v rámci školskej výučby) pre činnosti uvedené v prílohe 1a pod písm. . h, l, n, o, p, t – sem patria aj odborné spôsobilosti, na ktoré sa pýtate: h) viazač bremien, p) osoby na montáž a demontáž lešenia (lešenár) a t) osoby na obsluhu ručnej motorovej reťazovej píly pri ťažbe dreva a ručnej motorovej reťazovej píly pri inej činnosti;

podľa § 16 ods. 1 písm. b) – doklad o absolvovaní výchovy a vzdelávania (doklad podľa odseku 1 písm. b) ) pre činnosti   uvedené v prílohe 1a pod písm. q, r, s.

podľa § 16 ods. 1 písm. c) – písomný doklad o overení vedomostí revíznym technikom podľa vyhl. 508/2009 Z. z..

V zmysle § 16 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 124/2006 Z. z. v platnom znení doklad o odbornej spôsobilosti pre:

• viazača bremien – preukaz viazača bremien vydáva osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie (oprávnenie vydané podľa § 27 Národným inšpektorátom práce na skupinu 03.4);
• osoby na montáž a demontáž lešenia (lešenári) – preukaz lešenára vydáva osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie (oprávnenie vydané podľa § 27 Národným inšpektorátom práce na skupinu 07.2);
• osoby na obsluhu ručnej motorovej reťazovej píly pri ťažbe dreva a ručnej motorovej reťazovej píly pri inej činnosti – preukaz „pilčíka“ vydáva osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie (oprávnenie vydané podľa § 27 Národným inšpektorátom práce na skupinu 10.2 ručná motorová reťazová píla pri ťažbe dreva a 10.3 ručná motorová reťazová píla pri inej činnosti).

Preukaz, osvedčenie a doklad podľa odseku 1 písm. b) sú vydávané na neurčitý čas ich platnosť je podmienená:

• absolvovaním aktualizačnej odbornej prípravy do piatich rokov odo dňa vydania preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa odseku 1 písm. b) u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie a absolvovaním ďalšej aktualizačnej odbornej prípravy do piatich rokov odo dňa ukončenia predchádzajúcej aktualizačnej odbornej prípravy;
• absolvovaním lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci do piatich rokov odo dňa vydania preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa odseku 1 písm. b) a absolvovaním  lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci do piatich rokov odo dňa vykonania predchádzajúcej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci.

Preukaz, osvedčenie a doklad podľa odseku 1 písm. b) strácajú platnosť:

• nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o ich odobratí;
• ak fyzická osoba sa nepodrobila lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci v stanovenej lehote alebo ak podľa výsledku lekárskej prehliadky nemá zdravotnú spôsobilosť  na prácu na vykonávanie činnosti, na ktorú má preukaz, osvedčenie alebo doklad podľa odseku 1 písm. b);
• ak fyzická osoba neabsolvovala aktualizačnú odbornú prípravu.

Upozorňujeme na ustanovenie § 39f zákona č. 124/2006 Z. z. v platnom znení, ktoré stanovuje podmienky platnosti preukazov, osvedčení a dokladov podľa § 16 odsek 1 písm. b) na činnosť uvedenú v prílohe č. 1a vydaných pred 1. 1. 2014.

Čo sa týka periodicity preškolení fyzických osôb, ktoré sú držiteľmi preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa § 16, odsek 1 písm. b) a toto preškolenie by sa malo týkať ich odbornej spôsobilosti, ktorú preukazujú preukazom, osvedčením alebo dokladom podľa § 16 ods. 1 písm. b), tieto osoby sú povinné absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu do piatich rokov odo dňa vydania preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa § 16, odsek 1 písm. b) alebo do piatich rokov odo dňa ukončenia predchádzajúcej aktualizačnej odbornej prípravy.

Otázka:

Máme zamestnancov, ktorí pracujú v riziku hluku 3. kategórie už mnoho rokov. Nakoľko došlo k niekoľkým zmenám zákona č. 124/2006 Z. z. týkajúcich sa rekondičných pobytov, nie sme si istí ako postupovať, resp. počítať dobu, ktorá sa započítava do doby nepretržitej práce v riziku hluku pre poskytovanie rekondičných pobytov pre týchto zamestnancov.

Odpoveď:

Od 1. 7. 2013 došlo k novelizácii § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorou fyzikálny faktor pracovného prostredia – hluk spĺňa podmienku účelnosti rekondičného pobytu a zamestnávateľ je povinný zabezpečovať rekondičný pobyt zamestnancovi, ktorý vykonáva vybrané povolanie.

Na rekondičnom pobyte je zamestnanec povinný sa zúčastniť, ak nepretržite vykonáva prácu zaradenú do 3. kategórie počas najmenej piatich rokov.

V prípade faktora pracovného prostredia hluk, ktorý v období od 1.7.2006 do 1. 1. 2011 a od 1. 1. 2012 do 1. 7. 2013 nespĺňal podmienku účelnosti rekondičného pobytu, nemožno toto obdobie považovať za výkon vybraného povolania  a preto sa toto obdobie nezapočítava na účely výpočtu doby, počas ktorej zamestnanec vykonával nepretržite prácu v rámci vybraného povolania a na základe ktorej je povinný zúčastniť sa na rekondičnom pobyte.

Skutočnosť, že na účely výpočtu doby, počas ktorej zamestnanec nepretržite vykonával prácu v rámci výkonu vybraného povolania, a teda v ktorej je povinný zabezpečiť zamestnancovi rekondičný pobyt, sa nezapočítava obdobie pred 1. 7. 2013, nebráni tomu, aby zamestnávateľ poskytol dotknutým zamestnancom rekondičné pobyty aj skôr, a to na dobrovoľnej báze vzhľadom na zachovanie účelu zákona č. 154/2013 Z. z. (novela zákona č. 124/2006 Z. z.), ktorým je predchádzanie vzniku chorôb z povolania zamestnancov, ktorí sú pri práci exponovaní fyzikálnym faktorom – hluk.

Otázka: 

Pracujem ako živnostník a prevádzkujem malý obchodík. Niekedy potrebuje, aby ma v obchode niekto zastúpil, keď potrebujem vybaviť súkromné a pracovné veci. Môže mi pri zastúpení v obchode vypomáhať brat, ktorý je na čiastočnom invalidnom dôchodku? Musím s ním uzatvoriť pracovnú zmluvu alebo dohodu? Zamestnaný nie je. Bude to pri kontrole inšpekcie práce považované za nelegálne zamestnávanie?

Odpoveď:

Živnostníkovi môže pri výkone jeho práce vypomáhať priamy príbuzný, pričom nemusí mať uzatvorený pracovnoprávny vzťah a živnostník mu za vykonanú prácu nevypláca mzdu alebo odmenu. Podmienkou však je, aby tento príbuzný nebol zároveň evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie a v tejto súvislosti nemôže poberať štátne dávky. Táto osoba musí byť dôchodkovo poistená podľa zákona o sociálnom poistení.

Vo Vašom prípade, ak brat pre Vás, ako živnostníka vykonáva prácu a je mu priznaný a vyplácaný invalidný dôchodok (t.z. že je dôchodkovo poistený), môže Vám vypomáhať v obchode bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu a nebude to považované za nelegálne zamestnávanie.

V zmysle § 250b ods. 2 písm. b) Zákonníka práce, počas účinnosti opatrenia
na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu, má zamestnanec právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.

V ustanoveniach Zákonníka práce nie sú definované druhy prác, ktoré je možné vykonávať z domácnosti zamestnanca a taktiež nie sú definované vážne prevádzkové dôvody zamestnávateľa, na základe ktorých neumožní zamestnancovi pracovať z domu. Právo zamestnanca na výkon práce z domu, tak nie je možné považovať za absolútne právo, nakoľko je limitované bližšie nekonkretizovanými, hore uvedenými podmienkami.

Ustanovenia Zákonníka práce nedefinujú formu umožnenia výkonu práce z domácnosti zamestnanca. Z dôvodu právnej istoty, odporúčame zamestnancom požiadať zamestnávateľa o výkon práce z jeho domácnosti písomnou formou a rovnakou formou žiadať o vyjadrenie zamestnávateľa.

Zamestnávateľ musí posúdiť, či je možné, aby ste vykonávali prácu z domácnosti. V prípade, že s vyjadrením zamestnávateľa nesúhlasíte, ide o spor medzi Vami a zamestnávateľom. V zmysle § 14 Zákonníka práce, spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

Otázka:

Zamestnávateľ mi dal výpoveď bez toho, aby ju prerokoval so zástupcami zamestnancov? Ja som skončenie pracovného pomeru akceptoval a na základe tejto výpovede som prestal chodiť do práce. Po istom čase ma zamestnávateľ informoval, že daná výpoveď bola neplatná a ja som mal ďalej vykonávať prácu. V nadväznosti na to so mnou ukončil pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru za závažné porušenie pracovnej disciplíny (absencia). Konal zamestnávateľ v súlade so zákonom?

Odpoveď:

V zmysle § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Avšak v zmysle § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Z uvedeného vyplýva, že o neplatnosti skončenia pracovného pomeru rozhoduje súd. Ak teda nie je neplatnosť skončenia pracovného pomeru uplatnená na súde, žiadna zo strán, a teda ani tá strana, ktorá v tomto prípade dala výpoveď (zamestnávateľ), nemôže rozhodnúť o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Uvedené bolo potvrdené aj rozhodovacou praxou súdov.

Z aplikačnej praxe tiež platí, že v prípade uplatnenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru súd v prvom rade posudzuje, či bola dodržaná lehota dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ak by táto lehota nebola dodržaná, platilo by, že pracovný pomer sa skončil aj v prípade nedodržania zákonných podmienok.

Otázka:

Kedy sa môžem stať chráneným oznamovateľom (tzv. whistle-blower)? Čo to pre mňa ako zamestnanca znamená?

Odpoveď:

V zmysle zákona č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon o oznamovaní protispoločenskej činnosti), sa zamestnanec môže stať chráneným oznamovateľom, ak oznámi závažnú protispoločenskú činnosť (protiprávne konanie), ktoré je trestným činom alebo správnym deliktom. V prípade správneho deliktu musí ísť o správny delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 50 000,- eur. Dôležitá je aj skutočnosť, že o protispoločenskej činnosti sa fyzická osoba dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie.

Žiadosť o poskytnutie ochrany pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom, možno podať zároveň s oznámením alebo počas trestného konania. Žiadosť o poskytnutie ochrany sa podáva prokurátorovi okrem konania pred súdom, kedy sa žiadosť podáva súdu, ktorý koná vo veci. Žiadosť o poskytnutie ochrany pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je správnym deliktom, možno podať zároveň s oznámením alebo počas konania o správnom delikte. Žiadosť o poskytnutie ochrany sa podáva orgánu, ktorý je príslušný na konanie o správnom delikte. Žiadosť o poskytnutie ochrany sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice. V prípade, ak by ste žiadosť podali nesprávnemu orgánu verejnej moci, ten ju bezodkladne postúpi príslušnému orgánu.

Chráneným oznamovateľom sa osoba stáva doručením písomného oznámenia správneho orgánu, prokurátora alebo súdu zamestnávateľovi. Zamestnávateľ potom môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, iba s predchádzajúcim súhlasom inšpektorátu práce. Dôležitou skutočnosťou teda je, že zamestnanec nesmie dať na tento úkon, resp. rozhodnutie súhlas. Súhlas inšpektorátu práce sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa. Inšpektorát práce musí následne preskúmať všetky skutočnosti súvisiace s pracovnoprávnym úkonom a súhlas udelí, len ak zamestnávateľ preukáže, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s oznámením.

Otázka:

Našiel som si novú prácu, do ktorej mám nastúpiť budúci týždeň. Pre súčasnú spoločnosť pracujem 9 rokov a zamestnávateľ si plní všetky povinnosti. Zamestnávateľovi som doručil výpoveď dohodou, ten však trvá na tom, aby som ďalej vykonával svoju prácu a so skončením pracovného pomeru nesúhlasí?

Odpoveď:

V zmysle § 59 Zákonníka práce (ďalej aj ZP) možno pracovný pomer skončiť nasledujúcimi spôsobmi:

1. dohodou (§ 60 ZP),
2. výpoveďou (§ 61, § 62, § 63, § 67 ZP),
3. okamžitým skončením (§ 68,§ 69, § 70 ZP),
4. skončením v skúšobnej dobe (§ 72 ZP).

Zákonník práce preto nepozná pojem „výpoveď dohodou“.

Vašou možnosťou je teda skončiť pracovný pomer dohodou podľa § 60 Zákonníka práce. Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, tzn. zamestnanec sa so zamestnávateľom dohodne (obe strany musia súhlasiť) na konkrétnom dni, kedy sa má pracovný pomer skončiť. V prípade skončenia pracovného pomeru dohodou, zamestnancovi neplynie výpovedná doba. Dohoda o skončení pracovného pomeru musí byť uzatvorená písomne.

Ak však zamestnávateľ nesúhlasí s takouto dohodou, môžete v tomto prípade skončiť pracovný pomer len výpoveďou s výpovednou dobou. Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Vy, ako zamestnanec, môžete skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa § 67 z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. V tomto prípade sa však pracovný pomer skončí až uplynutím výpovednej doby dohodnutej v pracovnej zmluve. Výpovedná doba Vám však začne plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca (napr. výpoveď danú zamestnancom, zamestnávateľ prevezme 20.01.2018, výpovedná doba začne plynúť od 01.02.2018 a pracovný pomer sa skončí 31.03.2018 (ak bola výpovedná doba v pracovnej zmluve dohodnutá na 2 mesiace)).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak Váš zamestnávateľ nesúhlasí so skončením pracovného pomeru, musíte mu doručiť písomnú výpoveď. V tomto prípade však musíte naďalej pracovať počas plynutia výpovednej doby.

Otázka:

Patrí aj otcovi dieťaťa materská dovolenka a s ňou spojená materská dávka?

Odpoveď:

V zmysle § 166 ods. 1 Zákonníka práce, v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará
o narodené dieťa. Z uvedeného vyplýva, že aj muž má právo na „materskú dovolenku“, ktorá sa však nazýva rodičovskou dovolenkou.

Otec dieťaťa má rovnako, za určitých podmienok, nárok na materskú dávku. Poskytovanie materskej dávky však nepatrí do vecnej pôsobnosti inšpekcie práce, a preto sa zamestnanec o podmienkach poskytovania tejto dávky musí informovať v Sociálnej poisťovni.

Otázka:

Pri zamestnávaní zamestnancov postupujeme podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V rámci mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a za prácu v nedeľu sa v Zákonníku práce uvádza, že „na pracoviskách s nočnými zmenami sa na účely odsekov 1 a 2 sobota začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku“. Týka sa uvedené ustanovenie aj zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z.? Kedy má takýto zamestnanec nárok na príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu?

Odpoveď:

Ak pri odmeňovaní zamestnancov postupujete podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, aj príplatky za prácu v sobotu alebo v nedeľu poskytujete podľa tohto zákona.

V zmysle § 29 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z.  pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, zamestnávateľ neuplatní ustanovenia § 122a ods. 2 až 4 (Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu) a § 122b ods. 2 až 4 (Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu) Zákonníka práce. Z uvedeného vyplýva, že sobota (resp. nedeľa) sa nezačína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a nekončí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.

Nakoľko ustanovenia zákona č. 553/2003 Z. z. presnejšie neupravujú pojem sobota a nedeľa, tieto dni sa začínajú o 00:00 hod. a končia o 24:00 hod príslušného dňa.

Príklad:

Ak Vaši zamestnanci nastupujú na zmenu v piatok o 22:00 hod. a končia v sobotu ráno o 06:00 hod., príplatok za sobotu im patrí za čas výkonu práce v sobotu, t.j. od 00:00 hod do 06:00 hod. (6 hodín). Podobne, ak nastupujú na zmenu v nedeľu o 22:00 hod. a končia v pondelok ráno o 06:00 hod., príplatok za nedeľu im patrí za čas výkonu práce v nedeľu, t.j. od 22:00 hod do 00:00 hod. (2 hodiny).

Otázka:

Je možné zamestnávať nového zamestnanca v rámci občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho vzťahu z dôvodu vyskúšania si tohto zamestnanca, aby bol zamestnávateľ oslobodený od náročnej agendy okolo jeho prijatia? Resp. je možné vyskúšať si zamestnanca bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu?

Odpoveď:

V zmysle § 1 ods. 3 Zákonníka práce môže byť závislá práca vykonávaná výlučne v pracovnom pomere (pracovná zmluva), v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. pracovný vzťah uzatvorený podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, atď.) alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu (dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru). Ustanovenia Zákonníka práce neumožňujú zamestnávateľovi uzatvárať žiadne iné zmluvy, na základe ktorých fyzická osoba vykonáva u zamestnávateľa závislú prácu. Závislá práca teda nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu (napr. príkazná zmluva) alebo v zmluvnom obchodno-právnom vzťahu (napr. zmluva o dielo) podľa osobitných predpisov.

Rovnako tak právne predpisy Slovenskej republiky nedovoľujú „vyskúšať“ si zamestnanca bez založenia pracovnoprávneho vzťahu. Na účel „vyskúšania“ si zamestnanca slúži ustanovenie § 45 Zákonníka práce – Skúšobná doba. Počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Aj v tomto prípade však musí zamestnávateľ uzatvoriť so zamestnancom pracovnú zmluvu a splniť si aj ostatné zákonné povinnosti (napr. prihlásenie do Sociálnej poisťovne).

Ak by zamestnávateľ využíval závislú prácu fyzickej osoby, nemal by s ňou uzatvorený pracovnoprávny vzťah a nesplnil si povinnosť prihlásiť ju do Sociálnej poisťovne, jednalo by sa o nelegálne zamestnávanie v zmysle zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Otázka:

Ako mám postupovať ak mi zamestnávateľ dáva časť peňazí na ruku tak, aby mal čo najmenšie odvody ? Kvôli tomuto postupu som z dôvodu vykázaného nízkeho príjmu prišla pri ročnom vyúčtovaní o daňový bonus.

Odpoveď:

Zamestnávateľ poskytujúci zamestnancom časť peňazí za vykonanú prácu „priamo do ruky“, sa vyhýba odvodovým povinnostiam a rovnako aj daňovým povinnostiam, ktoré má v súvislosti so mzdou, ktorú zúčtuje a poskytuje zamestnancom za vykonanú prácu. Zamestnávateľ takýmto konaním porušuje platné právne predpisy.

Rovnako však koná v rozpore so zákonom aj zamestnanec, pre ktorého takto prijaté peniaze predstavujú nezdanené príjmy. Zamestnanec je za takéto konanie spoluzodpovedný a musí si byť vedomý aj následkov na výšku príjmu pri ročnom daňovom vyúčtovaní, nakoľko sa v tejto súvislosti berú do úvahy len všetky priznané príjmy zamestnanca.

Podpisom pracovnej zmluvy ste súhlasili s podmienkami, ktoré sú v nej uvedené a ktoré sa týkajú aj výšky Vašej mzdy. Pokiaľ ste sa so zamestnávateľom mimo podmienok stanovených v pracovnej zmluve ústne dohodli, že okrem písomne priznanej mzdy Vám bude vyplácaná aj ďalšia peňažná čiastka „priamo do ruky“, ste zodpovedná za svoj súhlas  pri takomto  odmeňovaní za prácu. Odporúčame Vám, aby ste od zamestnávateľa žiadali písomnú dohodu o zmene pracovnej zmluvy, ktorou Vám ústne dohodnutú a „do ruky“ poskytované peniaze legálne prizná a následne započíta aj pre účely poskytovania daňového bonusu.

Záverom dodávame, že inšpektoráty práce nemajú možnosť preveriť existenciu skutočností, o ktorých neexistujú hmotné dôkazy potvrdzujúce výšku zúčtovanej a vyplatenej mzdy a preto následne nemajú právny dôvod na nariadenie nápravy u zodpovedného zamestnávateľa.

Otázka:

Chcem sa opýtať, či je legálne aby rušňovodič v železničnej doprave robil 18 až 24 hodinovú pracovnú zmenu ? Uvedená dĺžka zmeny nie je pritom spôsobená mimoriadnou udalosťou ale len potrebou dopravcu doviezť tovar zákazníkovi. Pokiaľ viem, tak v tejto veci v praxi existujú rozdiely medzi súkromnými a štátnymi železničnými dopravcami.

Odpoveď:

Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) upravujúci dĺžku pracovnej zmeny sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov aj zamestnancov v Slovenskej republike a platí rovnako pre štátnych aj súkromných železničných dopravcov.

Podľa § 87 ods. 4 Zákonníka práce nesmie, pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času, dĺžka pracovnej zmeny presiahnuť 12 hodín, to znamená, že zamestnávateľ nesmie určiť pracovnú zmenu v dĺžke 18 – 24 hodín. Pokiaľ sa tak u zamestnávateľa deje, ide o nesprávnu organizáciu pracovného času a takýto postup je v rozpore s vyššie uvedeným pracovnoprávnym predpisom. Do pracovného času určenej pracovnej zmeny sa nezapočítava práca nadčas.

Podľa § 97 ods. 5 Zákonníka práce môže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť alebo so zamestnancom dohodnúť prácu nadčas len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami za podmienok určených v tomto ustanovení. V prípade, ak sa dĺžka plánovanej pracovnej zmeny predĺži z mimoriadnych dôvodov o prácu nadčas, zamestnanec môže v jeden deň odpracovať aj viac ako 12 hodín. Nepretržitý odpočinok medzi zmenami v tomto prípade však nesmie byť skrátený na menej ako 8 hodín.