Otázky a odpovede

Kto zabezpečí vypracovanie plánu bezpečnosti práce?

• Podľa § 3 ods. (2) NV 396/2006 Z. z. vypracovanie plánu bezpečnosti práce zabezpečí stavebník pred zriadením staveniska.

Kedy sa musí vykonať odovzdanie a prevzatie staveniska a pracoviska?

• § 5 (2) vyhlášky č. 147/2013 Z. z. zabezpečí stavebník pred začatím stavebných prác na  stavenisku

Môže sa stavenisko odovzdať ústne?

• § 5 (3) vyhlášky č. 147/2013 Z. z. zabezpečí stavebník pred začatím stavebných prác písomne Záznamom o odovzdaním a prevzatím staveniska.

Musí byť stavenisko ohradené?

• Príloha č. 1 , ods. 1.2 vyhlášky č. 147/2013 Z. z. Stavenisko v zastavanom území obce musí byť oplotené do výšky 1,8m a krátkodobé práce sa ohradia dvojtyčovým zábradlím do výšky 1m.

Odpoveď: Do piatich rokov odo dňa vydania dokladu o odbornej spôsobilosti napr. osvedčenie revízneho technika, osvedčenia pracovníka na opravy, kuričského preukazu, osvedčenia o odbornej spôsobilosti v EZ.

Odpoveď: Podľa výkonu kotla

1. S výkonom do 50 kW, musí byť poučený pri uvedení plynového spotrebiča do prevádzky servisným pracovníkom t.j. osobou čo uviedla plynový spotrebič do prevádzky.ň
2. S výkonom od 50kW do 100kW jedného spotrebiča potrebuje doklad o odbornej spôsobilosti (napr. osvedčenie) v zmysle Vyhl. č. 508/2009 Zb., ktoré môže vydať revízny technik alebo oprávnená vzdelávacia organizácia.
3. S výkonom nad 100 kW jedného spotrebiča potrebuje kuričský preukaz ,ktorý na základe preskúšania oprávnenou právnickou osobou (napr. TUV Slovakia ,EIC Prešov, TI SR)  vydávajú miestne príslušné  Inšpektoráty práce.

Vzťahuje sa na nich zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave sa vzťahuje na zamestnancov v doprave, a teda aj na mobilných zamestnancov v cestnej doprave, ktorými sú najmä vodiči a ďalší členovia cestujúceho personálu, ktorí vykonávajú dopravné činnosti v cestnej doprave pre zamestnávateľa v pracovnom pomere.

Odpoveď: Podľa článku 4 písm. e) NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 561/2006  je akýkoľvek neprerušovaný časový úsek, počas ktorého môže vodič voľne disponovať svojím časom.

Následne podľa článku 4 písm. g) NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 561/2006 je doba denného odpočinku akákoľvek denná doba, počas ktorej môže vodič voľne disponovať svojím časom, a zahŕňa „dobu pravidelného denného odpočinku“ a „dobu skráteného denného odpočinku“.

Odpoveď: Inú práca vodiča je zaznamenaný všetok čas strávený podľa článku 4 písm. e), ako aj akýkoľvek čas strávený vedením vozidla používaného na komerčnú dopravu, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a zaznamená všetky doby pohotovosti v zmysle článku 15 ods. 3 písm. c) nariadenia (EHS) č. 3821/85 od svojej poslednej doby denného alebo týždenného odpočinku. Tieto záznamy sa vedú buď ručne na záznamovom liste, na výtlačku, alebo pomocou ovládačov na manuálne vkladanie údajov na záznamovom zariadení.

Podľa článku 4 písm. e) NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 561/2006 „iná práca“ sú všetky činnosti vymedzené ako pracovný čas v článku 3 písm. a) smernice 2002/15/ES okrem „jazdy“, vrátane každej práce, vykonávanej pre rovnakého alebo iného zamestnávateľa v odvetví dopravy alebo mimo neho.

Odpoveď: Denný čas jazdy nesmie presiahnuť 9 hodín. Denný čas jazdy sa však môže predĺžiť na najviac 10 hodín nie častejšie ako dvakrát za týždeň.

Týždenný čas jazdy nesmie presiahnuť 56 hodín a nesmie spôsobiť prekročenie maximálneho týždenného pracovného času, ako je ustanovený v smernici 2002/15/ES. Celkový súhrnný čas jazdy počas dvoch po sebe idúcich týždňov nesmie presiahnuť 90 hodín.

Denné a týždenné časy jazdy zahŕňajú všetky časy jazdy na území Spoločenstva alebo tretej krajiny.

Otázka: Je súhrnný čas jazdy, odkedy vodič začal viesť vozidlo po dobe odpočinku alebo prestávke, až kým nezačne čerpať dobu odpočinku alebo prestávku. Doba jazdy môže byť nepretržitá alebo rozdelená.

Odpoveď: Je situácia, keď sú počas každej doby jazdy medzi dvoma po sebe idúcimi dobami denného odpočinku alebo medzi dobou denného odpočinku a dobou týždenného odpočinku vo vozidle najmenej dvaja vodiči, ktorí budú vozidlo viesť. V prvej hodine vedenia vozidla viacerými osobami je prítomnosť druhého vodiča nepovinná, avšak pre zvyšok doby je povinná.

Odpoveď: Je to akákoľvek cesta vykonávaná celkom alebo čiastočne po verejných cestách naloženým alebo nenaloženým vozidlom, ktoré sa používa na prepravu osôb alebo tovar?

Odpoveď: Je akákoľvek fyzická osoba, akákoľvek právnická osoba, akékoľvek združenie alebo skupina osôb bez právnej subjektivity, zisková alebo nezisková, alebo akýkoľvek úradný orgán s vlastnou právnou subjektivitou alebo bez nej, alebo závislý od orgánu majúceho takúto subjektivitu, ktorý sa zaoberá cestnou dopravou v prenájme alebo za úhradu alebo na vlastný účet.

Platnosť karty vodiča nepresiahne päť rokov. Vodič, ktorý si chce obnoviť kartu vodiča, musí o to požiadať príslušné orgány členského štátu, v ktorom má svoje zvyčajné bydlisko, najneskôr 15 pracovných dní pred uplynutím doby platnosti karty.

Áno, ak je vo vozidle vybavenom digitálnym tachografom viac ako jeden vodič, každý vodič zabezpečí, aby bola jeho karta vodiča vložená do správneho slotu v tachografe. To znamená slot č. 1 je určený pre vodiča a slot č. 2 spolujazdec. Ak je vo vozidle vybavenom analógovým tachografom viac ako jeden vodič, vodiči upravia záznamové listy podľa potreby tak, aby príslušné informácie boli zaznamenané do záznamového listu vodiča, ktorý práve jazdí.

Keď sa vodič nachádza mimo vozidla a v dôsledku toho nemôže používať tachograf namontovaný vo vozidle, časové úseky iná práca, pracovná pohotovosť, prestávky alebo odpočinok:

1. sa v prípade vybavenia vozidla analógovým tachografom zapíšu do záznamového listu buď ručne, automatickým záznamom, alebo inými prostriedkami, čitateľne a bez znečistenia záznamového listu alebo
2. v prípade vybavenia vozidla digitálnym tachografom sa zapíšu na kartu vodiča pomocou ovládača na manuálne zapisovanie nachádzajúceho sa na tachografe.

Členské štáty neukladajú vodičom povinnosť predkladať tlačivá potvrdzujúce ich činnosť počas neprítomnosti vo vozidle.

Počas obdobia, keď tachograf nie je schopný prevádzky alebo je nefunkčný, vodič zaznamená údaje, ktoré umožnia jeho identifikáciu (meno, číslo karty vodiča alebo vodičského preukazu), vrátane podpisu, ako aj údaje o rôznych časových úsekoch, ktoré tachograf už správne nezaznamenáva alebo netlačí:

1. na záznamovom liste alebo na záznamových listoch, alebo
2. na dočasnom liste, ktorý sa pripojí k záznamovému listu alebo uchová pri karte vodiča

V prípade poruchy alebo chybnej činnosti tachografu ho dá dopravný podnik opraviť schválenou montážnou firmou alebo dielňou hneď, ako to okolnosti dovolia. Ak sa vozidlo nemôže vrátiť do priestorov dopravného podniku v priebehu jedného týždňa odo dňa poruchy alebo od objavenia chybnej činnosti, oprava sa vykoná po ceste.

Áno, karty vodiča vydané členskými štátmi sa vzájomne uznávajú.

Maximálna lehota, v rámci ktorej sa ukladajú relevantné údaje, nepresiahne

1. 90 dní v prípade údajov z jednotky vozidla
2. 28 dní v prípade údajov z karty vodiča

Tieto lehoty sú uvedené v Nariadení Komisie (EÚ) č. 581/2010 týkajúce sa maximálnych lehôt na ukladanie relevantných údajov z jednotiek vozidla a z kariet vodiča.

“Relevantné údaje“ znamená akékoľvek údaje zaznamenané digitálnym tachografom iné ako podrobné

Odpoveď: V prípade, ak plánované trvanie prác na stavenisku bude dlhšie ako 30 pracovných dní a na stavenisku bude súčasne pracovať viac ako 20 fyzických osôb alebo rozsah plánovaných prác prekročí 500 osobodní ( počet osôb na stavenisku/ 1 deň x počet dní).

Odpoveď: Koordinátorom bezpečnosti , ktorého poveruje stavebník, môže byť fyzická osoba oprávnená na výkon činnosti stavbyvedúceho, fyzická osoba oprávnená na výkon stavebného dozoru alebo autorizovaný bezpečnostný technik.

Zamestnávateľ je v zmysle § 9 ods.1 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) kontrolovať, či nie je zamestnanec v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu. Z tohto ustanovenia zákona vyplýva, že túto povinnosť má zamestnávateľ len voči vlastným zamestnancom a nevzťahuje sa na iné osoby. Možnosť kontroly týchto osôb je možné dohodnúť s dodávateľskými firmami v rámci obchodnoprávnych vzťahov pri uzatváraní dodávateľsko – odberateľských zmlúv. Možným argumentom pri dojednávaní tejto požiadavky je tá skutočnosť, že v zmysle § 6 ods.7 zákona je zamestnávateľ povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch.

O danej problematike pojednáva § 6 ods.4 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), podľa ktorého je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, aby zamestnanci iného zamestnávateľa a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, ktorí budú vykonávať práce na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch, dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platné pre jeho pracoviská a priestory, najmä informácie podľa § 7 ods. 8 písm. a) až c). Zamestnávateľ môže dohodnúť výkon práce s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, len ak mu táto fyzická osoba príslušným dokladom preukáže odbornú spôsobilosť potrebnú na výkon práce podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Toto ustanovenie zákona však nestanovuje časovú lehotu na opakované poskytovanie informácii zamestnancom externých firiem, resp. samostatne zárobkovo činným osobám, ktorí opakovane vykonávajú práce vo Vašich priestoroch. Naproti tomu zákon v ustanovení § 7 ods.5 upravuje časovú pravidelnosť opakovaného oboznamovania zamestnancov z predpisov BOZP najmenej raz za dva roky, ak právne predpisy na zistenie BOZP neustanovujú kratší čas. Týka sa to však zamestnancov zamestnávateľa a nie externých dodávateľov.

V zmysle uvedeného, Vám ako zamestnávateľovi odporúčame, aby ste si, podľa miestnych podmienok, so zohľadnením závažnosti nebezpečenstiev a ohrození ako aj na základe prijatých ochranných opatrení pri vykonávaní prác v priestoroch Vašej firmy, vnútorným predpisom určili periodicitu opakovaného poskytnutia potrebných informácií a pokynov na zaistenie BOZP externým dodávateľom prác.

Odpoveď: Zamestnávateľ (bývalý zamestnávateľ) má povinnosť zamestnancovi vyplatiť dohodnutú mzdu vo výplatnom termíne (§ 130 ods. 2 Zákonníka práce), najneskôr však v lehote splatnosti, ktorá je v súlade so Zákonníkom práce splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca, ak sa v kolektívnej alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak (§ 129 ods. 1 Zákonníka práce). Avšak ak sa jedná o nevyplatenie mzdy za skoršie mesiace odporúčame zamestnancovi zamestnávateľa písomne vyzvať na úhradu dlžnej mzdy. Túto výzvu zašle doporučene s doručenkou do vlastných rúk. V prípade, že sa zamestnancovi výzva vráti ako nedoručená, týmto dňom nastáva fikcia doručenia, tzn. táto výzva sa považuje za doručenú. V prípade nevyplatenia mzdy sa môže zamestnanec (bývalý zamestnanec) obrátiť na miestne príslušný inšpektorát práce. Taktiež môže podať trestné oznámenie na políciu pre podozrenie zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy.

Odpoveď: Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ zabezpečuje toto stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Zákonník práce v predmetnom ustanovení stanovuje zamestnávateľovi povinnosť na vyššie uvedené stravovanie prispievať najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu (č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v platnom znení).

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

Odpoveď: Fyzická osoba podnikateľ môže vykonávať prácu aj v dňoch pracovného pokoja a cez štátne sviatky. Podľa ustanovenia § 2a ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov) alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku.“

Odpoveď: Podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce v planom znení v dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a Zákonníka práce.

A to konkrétne:

1. maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami,
2. maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach,
3. maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach,
4. predaj cestovných lístkov,
5. predaj suvenírov,
6. predaj kvetov 8. mája, 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.

Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie vyplýva, že zamestnávateľ nemôže v uvedené štátne sviatky zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ak má zamestnávateľ v predmete podnikania maloobchodný predaj a vykonáva predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi. Uvádzame, že tento zákaz sa netýka zákazu otvorenia maloobchodných predajní, ale zákazu dohodnutia si so zamestnancom prácu, resp. mu prácu nariadiť za podmienok podľa ustanovenia §-u 94 ods. 5 Zákonníka práce.

Odpoveď: Podľa § 42 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými je miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto). Na základe tohto ustanovenia je možné uviesť v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce konkrétne mesto, avšak nemôžte uviesť samosprávny kraj alebo všeobecne Slovenskú republiku. Ďalej uvádzame, že v prípade, že uvediete viac miest výkonu práce, v pracovnej zmluve musíte upraviť, ktoré z nich je určené ako pravidelné pracovisko na účel zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (§2 ods.1).

Odpoveď: Podľa § 75 ods. 2 písm. d) Zákonník práce v platnom znení „pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä údaje o poskytnutej mzde za vykonanú prácu, o poskytnutej náhrade mzdy a náhrade za čas pracovnej pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a z funkčných požitkov a pre výpočet podpory v nezamestnanosti.“

Z predmetného ustanovenia vyplýva, že bývalý zamestnávateľ mal povinnosť bezodkladne po skončení pracovného pomeru vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní. V prípade, že na základe týchto skutočností, chce dať zamestnanec podanie na  miestne príslušný inšpektorát práce. V podaní je potrebné uviesť: meno zamestnanca, priezvisko a adresu bydliska, presná adresa firmy, resp. zamestnávateľa.

Odpoveď: Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia (§ 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce). Podotýkame, že zákaz podľa predchádzajúceho odseku sa uplatní jedine pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Ak by pracovný pomer končil na základe výpovede, ktorú dal zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, prípadne ak by ste uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru, alebo ak by uplynula doba, na ktorú ste mali dohodnutý pracovný pomer (doba určitá) zákaz výpovede sa na to nevzťahuje a skutočnosť, že zamestnanec je práceneschopný nerozhoduje.

Odpoveď: Podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce má zamestnávateľ právo skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou v skúšobnej dobe, ale len v prípade, že dôvod skončenia nesúvisí s tehotenstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť. Písomné skončenie pracovného pomeru má zamestnávateľ zamestnancovi doručiť. Odmietnutie prevzatia písomnosti sa v súlade so Zákonníkom práce považuje za prevzatie (§38 Zákonníka práce). Podotýkame, že podľa § 40 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnankyňa tehotná ak svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie.

Odpoveď: Zamestnávateľ (bývalý zamestnávateľ) má povinnosť zamestnancovi vyplatiť dohodnutú mzdu vo výplatnom termíne (§ 130 ods. 2 Zákonníka práce), najneskôr však v lehote splatnosti, ktorá je v súlade so Zákonníkom práce splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca, ak sa v kolektívnej alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak (§ 129 ods. 1 Zákonníka práce). Avšak ak sa jedná o nevyplatenie mzdy za skoršie mesiace odporúčame zamestnancovi zamestnávateľa písomne vyzvať na úhradu dlžnej mzdy. Túto výzvu zašle doporučene s doručenkou do vlastných rúk. V prípade, že sa zamestnancovi výzva vráti ako nedoručená, týmto dňom nastáva fikcia doručenia, tzn. táto výzva sa považuje za doručenú. V prípade nevyplatenia mzdy sa môže zamestnanec (bývalý zamestnanec) obrátiť na miestne príslušný inšpektorát práce. Taktiež môže podať trestné oznámenie na políciu pre podozrenie zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy.