Zamestnávateľ môže v súlade so Zákonníkom práce uzatvoriť so zamestnancom písomnú dohodu o zvýšení kvalifikácie. Obsahom takejto dohody je na jednej strane záväzok zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, náhradu mzdy a úhradu ďalších nákladov spojených so štúdiom, a na druhej strane záväzok zamestnanca zotrvať určitý čas po dokončení tohto štúdia u zamestnávateľa alebo mu nahradiť náklady so štúdiom spojené. Dohodnutá doba zotrvania zamestnanca u zamestnávateľa nesmie byť dlhšia ako päť rokov.
Podľa § 155 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce dohoda musí obsahovať aj druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby. Ide výslovne o náklady spojené s poskytnutím pracovného voľna a náhrady mzdy, ako aj o „nepomenované“ ďalšie náklady spojené so štúdium (ako napr. školné, cestovné – napr. bydlisko – škola a späť, ubytovanie, učebnice, poplatky, a pod.)
Celkovú sumu je problematické presne určiť vzhľadom na to, že štúdium môže trvať niekoľko rokov. Do úvahy pripadá napr. aj inflácia – zvýšenie školného, zvýšenie nákladov na dopravu, prípadne aj zmena predmetov, nejasný rozvrh dní výučby u externého štúdia, a pod. V tejto súvislosti sa v odbornej literatúre uvádza, že „Najvyššiu celkovú sumu, do ktorej možno od pracovníka požadovať náhradu nákladov vynaložených na získanie alebo zvýšenie kvalifikácie (pozn. v súčasnosti prehlbovanie alebo zvyšovanie kvalifikácie), možno uviesť v dohode aj iným spôsobom, ako číselným vyjadrením určitej sumy; stačí, ak je uvedená tak určito, že nemôžu vzniknúť pochybnosti o tom, čo chceli účastníci dohodnúť.“ V prípade 6 Cz 24/82 (R 7/1984) sa súd vyjadril, že „náhrada mzdy za dobu poskytovania študijného voľna je nákladom spojeným so získavaním alebo zvýšením kvalifikácie.“
