Otázka:
Odpoveď:
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave ak ďalej nie je ustanovené inak, zamestnanec v doprave má nárok na minimálny denný odpočinok trvajúci 11 po sebe nasledujúcich hodín za 24 hodín. V zmysle nasledujúcich ustanovení je tento odpočinok možno z preukázateľných objektívnych technických alebo organizačných dôvodov skrátiť najviac na šesť hodín za 24 hodín.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 462/2007 Z. z. ak ďalej nie je ustanovené inak, ustanovenia § 7 až 10 sa vzťahujú na osoby vykonávajúce mobilné činnosti v cestnej doprave. Osoby vykonávajúce mobilné činnosti v cestnej doprave na účely tohto zákona sú mobilní zamestnanci v cestnej doprave zamestnaní v dopravných podnikoch vykonávajúcich cestnú dopravu, na ktorú sa vzťahujú osobitné predpisy alebo medzinárodná dohoda; samostatne zárobkovo činní vodiči.
Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 462/2007 Z. z. pravidlá o časoch jazdy, o prestávkach v práci a o dobách odpočinku vodičov a o zaznamenávaní týchto časov a dôb upravuje osobitný predpis a medzinárodná dohoda; systém ich kontroly a sankcie upravuje tento zákon. Osobitnými predpismi sa rozumejú nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 zo 4. februára 2014 o tachografoch, medzinárodnou dohodou sa rozumie Európska dohoda o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave (AETR).
Podľa čl. 8 nariadenia (ES) č. 561/2006 v priebehu každých 24 hodín po ukončení predchádzajúcej doby denného odpočinku alebo doby týždenného odpočinku vodič čerpá novú dobu denného odpočinku, vodič môže mať najviac tri skrátené doby denného odpočinku v období medzi ľubovoľnými dvoma dobami týždenného odpočinku. V zmysle čl. 4 písm. g) nariadenia (ES) č. 561/2006 doba denného odpočinku je akákoľvek denná doba, počas ktorej môže vodič voľne disponovať svojím časom, a zahŕňa dobu pravidelného denného odpočinku a dobu skráteného denného odpočinku. Doba pravidelného denného odpočinku je akákoľvek doba odpočinku trvajúca najmenej 11 hodín. Prípadne sa táto doba pravidelného denného odpočinku môže čerpať v dvoch dobách, z ktorých prvá musí byť neprerušovaný časový úsek trvajúci najmenej 3 hodiny a druhá musí byť neprerušovaný časový úsek trvajúci najmenej 9 hodín. Doba skráteného denného odpočinku je akákoľvek doba odpočinku trvajúca najmenej 9 hodín, avšak menej ako 11 hodín.
Zákon č. 462/2007 Z. z. upravuje minimálne požiadavky na organizáciu pracovného času výkonných a prevádzkových zamestnancov v doprave v členení na všeobecné ustanovenia týkajúce sa viacerých odvetví a druhov dopravy a na osobitné ustanovenia upravujúce odchýlky pre jednotlivé odvetvia a druhy dopravy. Organizácia pracovného času sa vzťahuje na zamestnancov, ktorých pracovný čas je závislý od prevádzkových podmienok dopravy. Všetci zamestnanci majú mať primeranú dobu odpočinku, preto zákon ustanovil všeobecne limity pre zamestnancov, v druhej časti však ustanovuje výnimky z týchto limitov.
V § 6 osobitnej časti zákona č. 462/2007 Z. z. sú upravené ustanovenia, ktoré platia spolu s ustanoveniami prvej všeobecnej časti zákona. Ustanovenie v ods. 2 rieši kolíziu právnych aktov Európskej únie a medzinárodných dohovorov v oblasti cestnej dopravy a zákona č. 462/2007 Z. z., ktorý je vykonávacím predpisom k nariadeniu (ES) č. 561/2006. Zákon č. 462/2007 Z. z. má k nariadeniu (ES) č. 561/2006 a Európskej dohode o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave (AETR) v medzinárodnej cestnej doprave povahu subsidiárneho predpisu. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenia zákona č. 462/2007 Z. z. sa použijú iba vtedy, ak nariadenie (ES) č. 561/2006 alebo dohoda AETR problematiku neupravujú alebo odkazujú na vnútroštátnu dopravu.
Medzi ustanoveniami všeobecnej časti zákona č. 462/2007 Z. z., na ktorú sa odvolávate, a nariadenia (ES) č. 561/2006 o dobe jazdy a minimálnej dobe denného odpočinku sú kolízne ustanovenia, ktoré vylučujú aplikáciu ustanovení § 5 zákona č. 462/2007 Z. z. Napríklad zákon č. 462/2007 Z. z. upravuje, že minimálny denný odpočinok možno z preukázateľných objektívnych technických alebo organizačných dôvodov skrátiť najviac na šesť hodín za 24 hodín. Podľa nariadenia (ES) č. 561/2006 nie je krátenie odpočinku podmienené organizačnými či prevádzkovými dôvodmi a skrátenie denného odpočinku na 6 hodín je kategorizované vo všetkých krajinách Spoločenstva ako závažné porušenie predpisov.
Skrátenie denného odpočinku vodiča nákladného vozidla v medzinárodnej cestnej doprave na minimálne 9 hodín, a nastane maximálne trikrát v období medzi dobami týždenného odpočinku, teda nie je považované za porušenie povinností zamestnávateľa.
