V rámci celoslovenskej úlohy zameranej na kontrolu dodržiavania minimálnych mzdových nárokov a vyplácania mzdy zamestnancom bola vykonaná inšpekcia práce celkovo v 170 subjektoch. Previerky boli nasmerované najmä do oblasti veľkoobchodu a maloobchodu, priemyselnej výroby a ubytovacích a stravovacích služieb.
Počas výkonu inšpekcie práce bolo zistené, že v oblasti pracovnoprávnych a mzdových predpisov dochádza zo strany zamestnávateľov k častému porušovaniu právnych predpisov, pričom niektoré sú závažného charakteru. Inšpektori práce vo svojich protokoloch zaznamenali celkovo 366 porušení pracovnoprávnych predpisov, v rámci tejto previerky nebolo v kontrolovaných subjektoch zistené žiadne porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.
Vzhľadom na veľkosť zamestnávateľov možno konštatovať, že u zamestnávateľov s väčším počtom zamestnancov je znalosť právnych predpisov na vyššej úrovni ako u stredných resp. u malých zamestnávateľov s nižším počtom zamestnancov. K zisteným porušeniam u kontrolovaných zamestnávateľov dochádzalo najmä v oblasti mzdových nárokov a v oblasti pracovného času. Medzi časté porušenia patrilo aj nevydávanie výplatných pások zamestnancom.
V rámci zamerania previerky medzi najčastejšie a najzávažnejšie porušenie patrilo porušovanie tých ustanovení Zákonníka práce, týkajúcich sa stupňa náročnosti práce, kedy zamestnávateľ priradil pracovnému miestu zamestnanca nižší stupeň náročnosti práce ako pracovnému miestu prislúchal podľa najnáročnejšej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžadoval v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. V tejto súvislosti následne poskytoval zamestnancom mzdu nižšiu, ktorá nezodpovedala minimálnemu mzdovému nároku, do ktorého malo byť pracovné miesto zamestnancov zaradené. Poskytovanie nižších miezd resp. minimálnej mzdy zamestnávatelia zdôvodňovali vysokou mierou nezamestnanosti v okresoch, nedostatkom finančných prostriedkov resp. nízkym obratom v rámci predmetu svojho podnikania, vysokej odvodovej zaťaženosti resp. častou fluktuáciou zamestnancov. Z výsledkov previerky možno v tejto oblasti preto konštatovať, že zamestnávatelia v mnohých prípadoch ani nevedia správne priradiť pracovným miestam svojich zamestnancov stupne náročnosti práce resp. nemajú znalosti o príslušných ustanoveniach Zákonníka práce. V mnohých prípadoch taktiež absentovali v pracovných zmluvách stručné charakteristiky druhov práce, pracovný čas resp. nesprávne dohodnutý pracovný čas.
V oblasti pracovného času rovnako dochádzalo v roku 2016 k častým porušeniam zo strany zamestnávateľov, či už pri vedení evidencie pracovného času, rozvrhovaní pracovného času, nariaďovaní alebo dohodnutí práce nadčas. Zamestnávatelia si zamieňajú evidenciu pracovného času s evidenciou dochádzky, resp. evidencia pracovného času je zamestnávateľmi upravovaná a nezodpovedá skutočne odpracovanému času zamestnancom. V údajoch o počte odpracovaných hodín, ktoré pri výkone inšpekcie práce predložili zamestnávatelia bol rozpor s údajmi, ktoré uvádzal zamestnanec, z dôvodu nevydania dokladov o zúčtovanej mzde zamestnanec často nemá prehľad o počte odpracovaných hodín a jednotlivých zložkách mzdy, ktoré skutočne zúčtoval zamestnávateľ za obdobie trvania pracovného pomeru. Od evidencie pracovného času sa odvíjajú ďalšie nároky zamestnancov, najmä mzda za prácu nadčas ako aj iné nároky zamestnancov (napr. cestovné náhrady a stravovanie). Sú badateľné tendencie zamestnávateľov evidovať nižší ako skutočne odpracovaný počet hodín v súvislosti s uvedeným minimalizovaním mzdových nákladov a odvodov zo strany zamestnávateľa.
Značné problémy pri dodržiavaní povinností zamestnávateľov boli v praxi zaznamenané pri tých ustanoveniach Zákonníka práce, pri ktorých sa vyžaduje dohoda zamestnávateľa so zamestnancom, avšak táto dohoda nemusí byť písomná (napr. práca nadčas, prac. pohotovosť).
Z výsledkov celoslovenskej úlohy vyplýva, že až v štrnástich prípadoch bolo zistené porušenie povinnosti zamestnávateľa poskytnúť zamestnancom za vykonanú prácu mzdu. Za jednotlivé porušenia zistené výkonmi inšpekcie práce bolo zamestnávateľským subjektom navrhnutých 69 postihov v celkovej výške 97 300 eur.
Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce prostredníctvom svojich zákonných oprávnení budú naďalej venovať zvýšenú pozornosť problematike poskytovania miezd zamestnancom, nakoľko je to oblasť, v ktorej každé porušenie pociťujú zamestnanci intenzívne ako problém, dotýkajúci sa uspokojovania ich životných potrieb. To je možné dosiahnuť nielen prostredníctvom inšpekcií práce vykonávaných na pracoviskách zamestnávateľov, ale aj v rámci bezplatného poradenstva poskytovaného zamestnávateľom, zamestnancom a zástupcom zamestnancov.