Všetky vládou prijaté mimoriadne opatrenia vo vzťahu k šíreniu nákazy COVID-19 môžu významne zasiahnuť aj do pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov. Aké možnosti má zamestnanec a aké zamestnávateľ? To sú v najčastejšie kladené otázky, adresované Národnému inšpektorátu práce.
Národný inšpektorát práce sa pokúsi v tomto článku dať odpovede na viacero doposiaľ doručených otázok pisateľov.
Nariadené karanténne opatrenie
Fyzické osoby vracajúce sa na Slovensko zo zahraničia sú až do odvolania povinné v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými chorobami podrobiť sa karanténe po dobu 14 dní. Rovnako môže byť rozhodnutím orgánu verejného zdravotníctva karanténne opatrenie nariadené aj inej osobe podozrivej z nákazy. Pod karanténou sa rozumie izolácia osoby, jej vyšetrovanie a pozorovanie v rámci lekárskeho dohľadu v zdravotníckom zariadení, v domácom prostredí alebo v inom jej prirodzenom sociálnom prostredí. V prípade nariadeného karanténneho opatrenia ide o dôležitú osobnú prekážku v práci, počas ktorej zamestnávateľ v zmysle § 141 ods. 1 Zákonníka práce ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci.
V zmysle § 144 Zákonníka práce ak zamestnancovi nebola prekážka v práci vopred známa, je povinný upovedomiť zamestnávateľa o tejto prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.
Zamestnanec, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie, má v zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých 10 dní karanténneho opatrenia, a to vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch dní karantény a 55 % od štvrtého do desiateho dňa karantény, a to za predpokladu, že nemá príjem zo zamestnania. Od jedenásteho dňa má zamestnanec za predpokladu absencie príjmu nárok na nemocenské podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu. SZČO, dobrovoľne nemocensky poistené osoby a poistenci v ochrannej lehote majú nárok na nemocenské za uvedených podmienok od prvého dňa nariadeného karanténneho opatrenia.
Bližšie podrobnosti o spôsobe požiadania o nemocenské a o jeho priznaní poskytne Sociálna poisťovňa.
Uzavretie prevádzky
- Prekážka v práci na strane zamestnávateľa
Ak zamestnávateľ je podnikateľským subjektom, ktorému na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva bolo nariadené uzavrieť počas doby trvania mimoriadnej situácie prevádzku (napr. maloobchodná predajňa s nepotravinovým tovarom, bar, kultúrne zariadenie, wellness centrum a pod.) a zamestnávateľ nemá možnosť prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, môže ísť o prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 Zákonníka práce. Počas prekážky v práci na strane zamestnávateľa patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Ak však zamestnávateľ vymedzí v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, pôjde o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou, najmenej však 60 % jeho priemerného zárobku. Dohodu nemožno nahradiť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa.
Uvedené sa vzťahuje aj na situáciu, ak k uzavretiu prevádzky ako k preventívnemu opatreniu po vyhodnotení rizík pristúpi zamestnávateľ na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia.
Iný spôsob pracovnoprávneho vysporiadania obdobia, kedy zamestnanec nemôže vykonávať prácu, je postavený na vzájomnej dohode zamestnanca a zamestnávateľa. Tu prichádzajú do úvahy tieto možnosti:
- Dovolenka
Pre čerpanie dovolenky platí, že ho určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.
Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.
Bez súhlasu zamestnanca nie je prípustné určiť čerpanie dovolenky v predstihu kratšom ako 14 dní.
- Iná prekážka v práci na strane zamestnanca
Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno aj z iných dôvodov ako sú uvedené v § 141 ods. 2 Zákonníka práce s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy, resp. pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje. Uvedené možnosti sa však vzťahujú k dôležitým osobným prekážkam v práci, teda prekážkam na strane zamestnanca, o ktorých nemôže zamestnávateľ rozhodnúť jednostranne.
Dočasná úprava podmienok vykonávania práce
Zamestnávateľ môže v rámci preventívnych opatrení pristúpiť aj k dočasnej úprave podmienok vykonávania práce zamestnanca, ktorou zníži riziko kontaktu zamestnanca s možným zdrojom nákazy. Odporúčanou úpravou je výkon práce z domu, tzv. home office, ak to druh práce, ktorú zamestnanec podľa pracovnej zmluvy vykonáva, umožňuje. Zákonník práce túto možnosť upravuje v § 52 ods. 5, pričom príležitostné vykonávanie práce z domu alebo jej vykonávanie za mimoriadnych okolností podmieňuje dohodou so zamestnancom. Zamestnávateľ však nemôže jednostranne nariadiť zamestnancovi zmenu dohodnutého miesta výkonu práce.
Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne na dočasnom vykonávaní práce z domu alebo na inom ako zvyčajnom mieste, resp. ak vzhľadom na druh práce nie je možné pristúpiť k takejto dočasnej úprave pracovných podmienok, a v čase mimoriadnej situácie zamestnávateľ umožní alebo nariadi zamestnancovi výkon práce na pracovisku, je povinný prijať všetky opatrenia na zaistenie ochrany života, zdravia a bezpečnosti zamestnancov na pracovisku. Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v § 5 ustanovuje povinnosť zamestnávateľa uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom k všeobecným zásadám prevencie patrí aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť. V zmysle uvedeného je zamestnávateľ povinný posudzovať riziko a na základe tohto posúdenia oprávnený prijať a vykonať potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany života a zdravia zamestnancov, pričom sa môže riadiť opatreniami, ktoré prijala Vláda SR, resp. odporúčaniami MZ SR, MZVaEZ SR, ÚVZ, ktoré zverejňujú na svojich stránkach. K takýmto opatreniam okrem home office patrí napríklad možnosť zrušiť pracovnú cestu a/alebo zahraničnú pracovnú cestu zamestnanca či povinnosť poskytnúť zamestnancovi potrebné a účinné osobné ochranné pracovné prostriedky chrániace zamestnanca pred biologickými nebezpečenstvami (napr. ochranné rúška a respirátory na ochranu dýchacích orgánov, ochranné rukavice, dezinfekčné prostriedky na ochranu rúk a pod.). Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi uvedené potrebné a účinné osobné ochranné pracovné prostriedky len v tom prípade, že iným dostatočným spôsobom zamedzí ohrozeniu života a zdravia zamestnanca. Ak vás zaujíma téma osobných ochranných prostriedkov, čítajte tu.
V danej súvislosti považuje Národný inšpektorát práce za potrebné upozorniť na to, že opatreniami prijatými Vládou SR a Úradom verejného zdravotníctva je povinný riadiť sa okrem zamestnávateľa aj zamestnanec ako občan Slovenskej republiky a aj on je v záujme ochrany vlastného zdravia povinný konať určitým spôsobom alebo zdržať sa určitého konania, ak to bolo príslušným orgánom nariadené alebo odporúčané.
Starostlivosť o dieťa
Na základe rozhodnutia Vlády SR bolo s účinnosťou od 16. marca 2020 rozhodnuté aj o uzatvorení všetkých materských, základných a stredných škôl v SR na obdobie 14 dní. Pre rodiča dieťaťa vo veku do 10 rokov, ktorý z dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa nemôže v tomto období vykonávať prácu, ide o prekážku v práci na jeho strane, ktorú zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení definuje ako ošetrovanie člena rodiny (OČR). Zamestnancovi na základe potvrdenia pediatra vzniká nárok na ošetrovné. Ošetrovné vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu poskytuje Sociálna poisťovňa v zmysle zákona najviac za 10 kalendárnych dní. Zamestnávateľ je povinný túto neprítomnosť zamestnanca v práci ospravedlniť.
Vzhľadom na vyhlásenú mimoriadnu situáciu Sociálna poisťovňa vydala oznámenie, že reflektujúc na opatrenia prijaté Krízový štábom SR prizná ošetrovné pri osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do dovŕšenia 11. roku jeho veku (10 + 364 dní) počas celého 14-dňového obdobia, počas ktorého budú školy a predškolské zariadenia uzavreté. Pred uplynutím tejto lehoty bude Sociálna poisťovňa na základe ďalšieho aktuálneho vývoja, ak zostanú školy a predškolské zariadenia aj naďalej uzavreté, verejnosť informovať o ďalšom postupe. Bližšie informácie sú dostupné na stránke Sociálnej poisťovne.
Neprítomnosť zamestnanca v práci z dôvodu starostlivosti o staršie dieťa, na ktorú sa nevzťahuje inštitút ošetrovania člena rodiny, je potrebné riešiť po dohode so zamestnávateľom iným zákonným spôsobom.
Iná neprítomnosť zamestnanca v práci
V čase vyhlásenej mimoriadnej situácie môže nastať aj stav, kedy sa zamestnanec podrobí dobrovoľnej karanténe, resp. nebude vykonávať prácu z iného dôvodu spočívajúceho na strane zamestnanca. Nepôjde teda o žiadnu z vyššie uvedených situácií. V takomto prípade je rovnako potrebné riešiť neprítomnosť zamestnanca v práci po dohode so zamestnávateľom iným vhodným zákonným spôsobom.
Odmeňovanie zamestnancov za výkon práce v sťažených podmienkach
Zákonník práce ustanovuje, že zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činností, ak tieto pracovné činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. rizikovej kategórie a pri ich výkone intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky. Ide o činnosti v prostredí, v ktorom pôsobia chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach, či fyzikálne faktory, ako napríklad hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie. Obe podmienky, teda zaradenie pracovnej činnosti orgánom verejného zdravotníctva do 3. alebo 4. rizikovej kategórie a potreba používania osobných ochranných pracovných prostriedkov, musia byť splnené súčasne. Z uvedeného dôvodu sa na zamestnancov vykonávajúcich prácu v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie alebo vyhláseného núdzového stavu ustanovenie o vzniku nároku na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce nevzťahuje.
Zákonník práce však dáva zamestnávateľovi možnosť poskytnúť zamestnancovi mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi prácu sťažujú alebo zamestnanca negatívne ovplyvňujú alebo pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia.
Mimoriadnu situáciu upravuje zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva. Podľa tohto zákona sa po vyhlásení mimoriadnej situácie vykonávajú záchranné práce silami a prostriedkami z celého územia, na ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia, ďalej sa vykonáva evakuácia, núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie alebo použitie základných zložiek integrovaného záchranného systému a ostatných zložiek integrovaného záchranného systému. Uvedený zákon žiadnym spôsobom neupravuje mzdové nároky zamestnanca za sťažený výkon práce vykonanej počas vyhlásenej mimoriadnej situácie.
Vyhlásenie núdzového stavu a práva a povinnosti vyplývajúce z tohto stavu upravuje Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Tento zákon ustanovuje, že v čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť niektoré, taxatívne vymenované, základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.
Zákon zároveň upravuje nároky na náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, za škody spôsobené ozbrojenými silami, ozbrojenými zbormi, Hasičským a záchranným zborom a záchrannými službami, za porušenie povinností orgánov verejnej moci, za škody spôsobené orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, za dovolenku na zotavenie, za splnenie pracovnej povinnosti a za iné vykonané práce a služby uložené na plnenie úloh podľa tohto ústavného zákona, a za prácu nadčas, ktoré vznikli v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu.
Úprava mzdových nárokov zamestnanca za sťažený výkon práce medzi tieto taxatívne vymenované nároky nepatrí.
Ďalšie aktuálne informácie týkajúce sa vývoja situácie v súvislosti s koronavírusom SARS-CoV-2 sú dostupné na stránke https://korona.gov.sk/.