Podľa § 103 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej Zákonník práce) základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej päť týždňov.
Ak ide o
a) pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca podľa osobitného predpisu,
b) vysokoškolského učiteľa,
c) výskumného pracovníka a umeleckého pracovníka verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy,
d) zamestnanca s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý vykonáva výskumno-pedagogickú činnosť alebo vedeckú činnosť, výskumnú činnosť a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku organizácie Slovenskej akadémie vied, verejnej výskumnej inštitúcie alebo štátnej rozpočtovej organizácie alebo štátnej príspevkovej organizácie uskutočňujúcej výskum zriadenej ústredným orgánom štátnej správy,
dovolenka je najmenej osem týždňov v kalendárnom roku.
Výhodnejšie oproti uvedeným minimálnym zákonným nárokom môže byť nárok na dovolenku upravený v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve zamestnanca.
Nárok na dovolenku za kalendárny rok má zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku. Ak pracovný pomer zamestnanca netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka, vzniká zamestnancovi vykonávajúcemu u zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku nárok na pomernú časť dovolenky. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
Rozhodujúce pre vznik nároku na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť je teda to, či zamestnanec v kalendárnom roku vykonával prácu aspoň 60 dní.
Trvanie pracovného pomeru na účely Zákonníka práce zahŕňa aj trvanie predchádzajúceho pracovného pomeru, na ktorý bezprostredne nadväzuje trvanie nového pracovného pomeru zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi.
Podľa § 144a Zákonníka práce sa doba riadnej dovolenky a doba materskej dovolenky a otcovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce posudzuje ako výkon práce. Doba trvania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 Zákonníka sa ako výkon práce neposudzuje.
Ako teda bolo uvedené, Zákonník práce rozlišuje materskú dovolenku, otcovskú dovolenku a rodičovskú dovolenku.
Podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí mužovi odo dňa narodenia dieťaťa otcovská dovolenka v trvaní 28 týždňov, osamelému mužovi v trvaní 31 týždňov a v súvislosti so starostlivosťou o narodené dve alebo viac detí v trvaní 37 týždňov.
Podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce patrí žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovská dovolenka na prehĺbenie starostlivosti o dieťa, a to až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku, a ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku.
Dovolenku za kalendárny rok, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok tým, že splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, môže zamestnávateľ krátiť za prvých 100 zameškaných pracovných dní z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu.
Z uvedeného vyplýva, že za obdobie trvania materskej dovolenky a otcovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré sa posudzuje ako výkon práce, vzniká zamestnankyni/zamestnancovi nárok na riadnu dovolenku za kalendárny rok, a to v prípade, ak do príslušného kalendárneho roka spadá taká časť tejto materskej/otcovskej dovolenky, ktorá spolu so skutočne odpracovanými dňami zodpovedá obdobiu vykonávania práce v rozsahu aspoň 60 dní.
Túto riadnu dovolenku za kalendárny rok môže zamestnávateľ v zmysle ustanovení § 109 Zákonníka práce krátiť, ak z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce v rovnakom kalendárnom roku, v ktorom nárok na riadnu dovolenku vznikol, zameškala zamestnankyňa/zamestnanec najmenej 100 pracovných dní.
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom podľa plánu dovoleniek tak, aby si zamestnanec mohol vyčerpať dovolenku spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.
Ako vyplýva z uvedeného, určenie čerpania dovolenky je právo a zároveň povinnosť zamestnávateľa, a to za splnenia všetkých zákonných podmienok.
Ak si zamestnankyňa alebo zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka po roku, v ktorom nárok na dovolenku vznikol, nevyčerpanú dovolenku im zamestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.