Podľa § 103 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej Zákonník práce) základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, je najmenej päť týždňov.
Dovolenka riaditeľa školy, riaditeľa školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia, riaditeľa špeciálneho výchovného zariadenia a ich zástupcov, učiteľa, pedagogického asistenta, majstra odbornej výchovy a vychovávateľa je najmenej osem týždňov v kalendárnom roku.
Výhodnejšie oproti uvedeným minimálnym zákonným nárokom môže nárok na dovolenku upravovať kolektívna zmluva.
Nárok na dovolenku za kalendárny rok má zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku. Ak pracovný pomer zamestnanca netrval počas celého kalendárneho roka, vzniká zamestnancovi vykonávajúcemu u zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku nárok na pomernú časť dovolenky. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
Rozhodujúce pre vznik nároku na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť je teda to, či zamestnanec v kalendárnom roku vykonával prácu aspoň 60 dní.
Podľa § 144a Zákonníka práce ako výkon práce sa posudzuje aj doba dovolenky, okrem rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce. Obdobie trvania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 Zákonníka sa posudzuje ako výkon práce.
Ako teda bolo uvedené, Zákonník práce rozlišuje dva druhy materskej či rodičovskej dovolenky.
Materská dovolenka podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce patrí v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa žene v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Obdobie trvania tejto materskej (rodičovskej) dovolenky sa posudzuje ako výkon práce.
Rodičovská dovolenka na prehĺbenie starostlivosti o dieťa podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce patrí žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, a to až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku, a ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku.
Dovolenku za kalendárny rok, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok tým, že splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, môže zamestnávateľ krátiť za prvých 100 zameškaných pracovných dní z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu.
Z uvedeného vyplýva, že za obdobie trvania materskej (rodičovskej) dovolenky podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré sa posudzuje ako výkon práce, vzniká zamestnankyni (zamestnancovi) nárok na riadnu dovolenku za kalendárny rok, a to v prípade, ak do príslušného kalendárneho roka spadá taká časť tejto materskej (rodičovskej) dovolenky, ktorá zodpovedá obdobiu vykonávania práce v rozsahu 60 dní.
Túto riadnu dovolenku za kalendárny rok môže zamestnávateľ v zmysle ustanovení § 109 Zákonníka práce krátiť, ak z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce v rovnakom kalendárnom roku, v ktorom nárok na riadnu dovolenku vznikol, zameškala zamestnankyňa (zamestnanec) viac ako 100 pracovných dní.
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom podľa plánu dovoleniek tak, aby si zamestnanec mohol vyčerpať dovolenku spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.
Z uvedeného vyplýva, že určenie čerpania dovolenky je právo a zároveň povinnosť zamestnávateľa, za splnenia všetkých zákonných podmienok.
Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka po roku, v ktorom nárok na dovolenku vznikol, nevyčerpanú dovolenku jej (mu) zamestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.