Nelegálne zamestnávanie

Inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Od 01.10. 2013 sa tejto problematike v rámci inšpekcie práce venujú špecializovanú útvary kontroly nelegálneho zamestnávania (k dnešnému dňu transformované na oddelenia kontroly nelegálneho zamestnávania, ďalej iba OKNZ). Impulzom na vznik špecializovaných útvarov, ktoré by sa venovali tejto problematike bol zvyšujúci sa počet zamestnávateľov, ktorý využívali prácu fyzických osôb v rozpore so zákonmi. Čo je vlastne nelegálne zamestnávanie? Zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov definuje nelegálne zamestnávanie nasledovne:

Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu:

1. fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu
2. fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra alebo
3. štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.

Nelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiavana úemí Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom a ktorý vykonáva závislú prácu.

Nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku.

Inšpektori práce OKNZ vykonávajú kontroly takmer denne, v rámci svojej krajskej pôsobnosti. Inšpektori práce sú počas výkonu inšpekcie práce v postavení verejného činiteľa a môžu vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie. V rámci oblasti kontroly nelegálneho zamestnávania možno niektoré odvetvia označiť za viac či menej rizikové vo vzťahu k porušovaniu predpisov v dozorovanej oblasti. Za odvetvia kde dochádza k najčastejšie k porušovaniu zákazu nelegálneho zamestnávania možno na základe skúseností inšpektorov práce a taktiež na základe výsledkov označiť najmä stavebníctvo a taktiež služby. V období zvýšenej výstavby, resp. rekonštrukcií budov dochádza často krát k využívaniu práce fyzických osôb bez toho aby s nimi zamestnávateľ založil pracovnoprávny vzťah resp. ich prihlásil do registra sociálnej poisťovne. Najčastejšie sa jedná o fyzické osoby pri výkone nízko kvalifikovaných prác, ktoré označujeme ako pomocné stavebné práce. V oblasti služieb dochádza k porušovaniu predpisov v rôznych reštauračných zariadeniach, resp. v zariadeniach, ktoré ponúkajú rýchle občerstvenie.

Inšpektori práce OKNZ vykonávajú kontrolnú činnosť nie len v bežnom pracovnom čase. Inšpekcie práce sa pravidelne realizujú počas víkendov a taktiež v nočných hodinách v súčinnosti s príslušníkmi policajného zboru SR.

V prípade zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi sankciu v zmysle zákona č. 125/2006 Z.z. vo výške od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

V súčasnosti inšpektori práce OKNZ venujú zvýšenú pozornosť kontrolám nelegálneho zamestnávania cudzincov, najmä osôb, ktoré pochádzajú z tretích krajín (mimo EU). Nakoľko slovenský pracovný trh ponúka viac pracovných príležitostí ako je samotný počet nezamestnaných osôb, siahajú slovenský zamestnávatelia po pracovnej sile zo zahraničia. Najčastejšie sa jedná o občanov Srbska, Ukrajiny a v menšej miere je zastúpené Macedónsko či Bosna a Hercegovina. Pri výkone inšpekcie práce so zameraním sa na nelegálne zamestnávanie cudzincov, inšpektorát práce úzko spolupracuje s príslušníkmi oddelení cudzineckej polície PZ a taktiež so zamestnancami úradov práce sociálnych vecí a rodiny. Nezriedka dochádza k zisteniam, kedy cudzinecká polícia pristúpi k vyhosteniu takýchto osôb z územia SR. V prípade zistenia nelegálneho zamestnávania cudzincov a následného konštatovania nelegálneho zamestnávania voči jeho zamestnávateľovi zo zahraničia (najčastejšie Poľsko, Ukrajina a.i.) môže inšpektorát práce ďalej postupovať aj voči domácemu zamestnávateľovi, ktorý v zmysle §7b zákona č. 82/2005 Z.z. nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „poskytovateľ služby“) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu päť dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby alebo o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce.

Prečo potierať nelegálne zamestnávanie? Nelegálne zamestnávanie spôsobuje nerovné podmienky pri dosahovaní zisku zo zárobkovej činnosti a z podnikania. Poškodzuje tie subjekty – podnikateľov a zamestnávateľov zároveň, ktorí podnikajú a pracujú korektne, čiže pracujú na základe pracovnoprávnych vzťahov, ohlasujú zárobkovú činnosť, riadne odvádzajú dane, plnia si včas povinnosť voči sociálnej poisťovni a dodržiavajú v pracovnoprávnych vzťahoch zákonom stanovené normy napriek vyšším mzdovým nákladom a nižšiemu ekonomickému profitu. Nelegálne pracujúce osoby zostávajú bez akejkoľvek právnej ochrany, strácajú všetky právne nároky vyplývajúce z riadneho pracovného pomeru, ako je právo na poskytovanie mzdy, dodržiavanie dĺžky pracovného času, dovolenky, stravovania, odškodnenie poškodenia zdravia, poskytnutie osobných ochranných pracovných prostriedkov a podobne.