V priebehu mesiaca február 2020 došlo k 3 závažným pracovným úrazom s následkom smrti (ďalej „SPÚ“) zamestnancov, ktorí pracovali v odvetví priemyselná výroba, doprava a skladovanie a poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov. Tieto úrazy sa stali v Bratislavskom, Trnavskom a Banskobystrickom kraji. V tom istom období v roku 2019 došlo rovnako k 3 SPÚ.
Počas mesiaca február 2020 došlo aj k 2 pracovným úrazom s ťažkou ujmou na zdraví (ďalej „ŤUZ“), v odvetví stavebníctvo a poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov. Pre porovnanie uvádzame, že v roku 2019 sa v mesiaci február stalo 7 pracovných úrazov s ŤUZ.
V mesiaci február 2020 došlo tiež k 634 registrovaným pracovným úrazom, t. j. úrazom nad 3 dni práceneschopnosti bez smrteľných úrazov a úrazov s ťažkou ujmou na zdraví (ďalej „RPÚ“). Pre porovnanie, počas mesiaca február v roku 2019 došlo k 775 RPÚ, čo v medziročnom porovnaní predstavuje pokles o 18,19 % v roku 2020. Ak okolnosti menej závažných pracovných úrazov nasvedčujú tomu, že boli výrazným spôsobom porušené právne a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej „BOZP“), o ich vyšetrovaní rozhoduje hlavný inšpektor práce príslušného inšpektorátu práce.
K pracovným úrazom často dôjde aj porušením právnych a ostatných predpisov v oblasti BOZP zo strany zamestnávateľa. Ako príklad zlej praxe uvádzame nasledovný úrazový dej, ktorý sa stal v odvetví veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel a motocyklov.
Zamestnanec XY (ďalej „poškodený“) podľa pracovnej zmluvy vykonával u zamestnávateľa prácu ako skladník. V deň pracovného úrazu poškodenému bola nariadená práca na triediarni, na lisovacom zariadení zn. LIS V75S3250 SK, na ktorom pred koncom pracovnej zmeny kontroloval a dopĺňal stav prevádzkových kvapalín potrebných pre zabezpečenie chodu lisu, vo výške cca 3,5 metra. K uvedenému úkonu poškodený použil prenosný jednoramenný rebrík, ktorý nebol súčasťou lisovacieho zariadenia. Uvedený rebrík si poškodený oprel o lis, pričom pri schádzaní spadol z nezistenej výšky a pri páde si poranil hlavu. V dôsledku uvedeného poškodený utrpel závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví.
Inšpektori práce pri vyšetrovaní príčin a okolností vzniku pracovného úrazu vychádzali z podania informácie zamestnancov ŠV, ZM, MJ, ako aj samotným poškodeným a z dokladov predložených zamestnávateľom. Pri inšpekcii práce bolo zistené, že poškodenému bola pridelená práca na lisovacom zariadení, aj napriek tomu, že podľa pracovnej zmluvy bola charakteristika práce poškodeného pomocné a manipulačné práce s tovarom, t. j. privážanie tovaru k stolom triedičiek a odnášanie vytriedeného tovaru ku váhe a následné premiestnenie tovaru do skladu. Ďalej bolo pri inšpekcii práce zistené, že zamestnávateľ nemal vypracovaný bezpečný pracovný postup pri dolievaní oleja na lisovacom zariadení a nezabezpečil poškodenému zaškolenie na prácu na vyššie uvedenom pracovnom stroji vedúcim zamestnancom, ani iným odborným zamestnancom. Zamestnanec ŠV v zápisnici o podaní informácie uviedol, že o poruche na lisovacom zariadení, t. j. o úniku oleja z lisu informoval svojho nadriadeného a napriek tomu, že prizvaná servisná spoločnosť diagnostikovala prasknutie piestnice, chyba nebola odstránená a na lisovacom stroji sa pracovalo ďalej. Aj zamestnankyňa MJ v zápisnici o podaní informácie túto skutočnosť potvrdila a zároveň uviedla, že lis, na ktorom sa sal pracovný úraz, bol počas prevádzky často poruchový, o čom zamestnávateľ vedel na základe vykonaných opravárenských a údržbárskych prác. Na základe dokladov predložených zamestnávateľom bolo zistené, že generálna oprava lisovacieho zariadenia bola naplánovaná až v rámci presťahovania sa do nových priestorov, t. j. cca až o 3 mesiace a kontrola bezpečného stavu rebríkov bola na základe predloženého písomného záznamu vykonaná až po pracovnom úraze.
Vyšetrovaním pracovného úrazu bolo zistené, že zo strany zamestnávateľa išlo o trpený stav, nakoľko o nebezpečnom pracovnom postupe a spôsobe práce pri dolievaní oleja na poruchovom lisovacom zariadení mal vedomosť. V zmysle všeobecných zásad pre klasifikáciu príčin pracovných úrazov trpený nebezpečný pracovný postup alebo spôsob práce patrí do skupiny úrazov, ktorých príčinou je nesprávna organizácia práce.
Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak by zamestnávateľ v záujme zaistenia BOZP určil bezpečný pracovný postup pri dopĺňaní prevádzkových kvapalín potrebných pre zabezpečenie chodu lisu a vykonal opatrenia na zabránenie nepovolenej činnosti, t. j. dopĺňanie oleja do lisovacieho zariadenia počas prevádzky nepoučenou osobou, t. j. poškodeným, k ŤUZ nemuselo dôjsť.