V priebehu mesiaca január 2019 došlo k jednému závažnému pracovnému úrazu s následkom smrti (ďalej „SPÚ“) zamestnanca, ktorý pracoval v odvetví stavebníctvo. Tento úraz sa stal v Žilinskom kraji. V tom istom období v roku 2018 nedošlo k žiadnemu SPÚ.
Počas mesiaca január 2019 došlo aj 5 pracovným úrazom s ťažkou ujmou na zdraví (ďalej „ŤUZ“) najviac v odvetví priemyselná výroba. Pre porovnanie uvádzame, že v roku 2018 sa v mesiaci január stalo rovnako 5 pracovných úrazov s ŤUZ.
V mesiaci január 2019 došlo tiež k 808 registrovaným pracovným úrazom, t. j. úrazom nad 3 dni práceneschopnosti bez smrteľných úrazov a úrazov s ťažkou ujmou na zdraví (ďalej „RPÚ“). Pre porovnanie, počas mesiaca január v roku 2018 došlo k 891 RPÚ, čo v medziročnom porovnaní predstavuje pokles o 9,32 % v roku 2019. Ak okolnosti menej závažných pracovných úrazov nasvedčujú tomu, že boli výrazným spôsobom porušené právne a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej „BOZP“), o ich vyšetrovaní rozhoduje hlavný inšpektor práce príslušného inšpektorátu práce.
K pracovným úrazom často dôjde aj porušením právnych a ostatných predpisov v oblasti BOZP zo strany zamestnávateľa. Ako príklad zlej praxe uvádzame nasledovný úrazový dej, ktorý sa stal v odvetví priemyselná výroba.
Zamestnankyňa XY (ďalej „poškodená“) v deň pracovného úrazu nastúpila na nočnú zmenu. Od začiatku zmeny vykonávala svoju bežnú pracovnú činnosť pri výrobe a balení čokoládových figúrok. Pracovnú činnosť poškodená vykonávala tak, že čokoládové figúrky dávala po jednom kuse na stôl lisu a druhá zamestnankyňa obsluhujúca obrubovačku, ktorá pneumatický piest lisu spúšťala do chodu dvojručným ovládaním, ich zo stola odoberala a vkladala do matrice. Matrica pre tento typ výrobku mala rozmery 300 x 280 mm (dĺžka a šírka), pričom vodorovná vzdialenosť medzi hranou matrice a hranou stola lisu bola cca 110 mm. Pri ukladaní jednej z figúrok na stôl lisu sa dostal poškodenej prst – prostredník pravej ruky do priestoru pod okraj hornej časti matrice, pričom pohybujúca sa horná časť matrice pritlačila poškodenej prst o spodnú časť matrice. V dôsledku uvedeného poškodená utrpela závažný pracovný úraz s ŤUZ.
Inšpektori práce pri vyšetrovaní príčin a okolností vzniku pracovného úrazu vychádzali z vyhotovených zápisníc o podaní informácie poškodenou a jej spolupracovníčok, zo skutočností zistených pri obhliadke miesta udalosti, vyhotovenej fotodokumentácie z miesta udalosti a z písomných dokumentov predložených zamestnávateľom počas výkonu inšpekcie práce.
Vyšetrovaním príčin a okolností pracovného úrazu bolo zistené, že vodorovná vzdialenosť medzi hranou matrice a hranou stola bola cca 110 mm, pričom čokoládová figúrka, ktorú v čase úrazu poškodená dávala na stôl lisu mala výšku cca 200 mm a šírku 100 mm, tzn., že predmetná figúrka po položení na stôl lisu zaplnila prakticky celý priestor medzi hranou matrice a hranou stola lisu.
Pri inšpekcii práce bolo zistené, že zamestnávateľ nemal od obrubovačky technickú dokumentáciu vydanú výrobcom stroja. Inšpektorom práce zamestnávateľ predložil vnútorný predpis nazvaný „Návod na obsluhu strojnotechnologického zariadenia – obrubovačky“, ktorý si vypracoval sám. V uvedenom vnútornom predpise bol uvedený zákaz vkladať výrobky do matrice inou osobou, ako tou, ktorá ovláda obrubovačku. Zamestnávateľ ďalej predložil písomný dokument o posúdení rizík vo výrobe, ktorým preukázal, že má posúdené riziká a vyhodnotené ohrozenia pri práci na obrubovačke a aj správu o odbornej prehliadke a skúške elektroinštalácie pracovného stroja – obrubovačky so záverom, že elektrická inštalácia stroja je spôsobilá pre bezpečnú a spoľahlivú prevádzku.
Zo všetkých vyhotovených zápisníc o podaní informácie jednotlivými zamestnankyňami jednoznačne vyplynulo, že predmetný spôsob práce, pri ktorom prišlo k vzniku úrazu, bol bežným a zaužívaným spôsobom práce na obrubovačke. Pri takomto spôsobe dochádzalo k ručnej manipulácii s čokoládovými figúrkami v nebezpečnej vzdialenosti od pohybujúcej sa matrice a ruka alebo prsty sa mohli dostať do pracovného priestoru lisu. Zo strany zamestnávateľa išlo o trpený stav, nakoľko o používanom spôsobe práce na obrubovačke mal vedomosť, napriek tomu do vzniku pracovného úrazu nevykonal žiadne technické opatrenia na zabránenie vykonávania tohto nebezpečného pracovného postupu. V zmysle všeobecných zásad pre klasifikáciu príčin pracovných úrazov trpený nebezpečný pracovný postup alebo spôsob práce patrí do skupiny úrazov, ktorých príčinou je nesprávna organizácia práce.
Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak by zamestnávateľ zisťoval nebezpečenstvá a ohrozenia pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnankyňami, tzn. ak by aj prácu zamestnankyne, ktorá ukladala čokoládové figúrky na stôl lisu posúdil ako rizikovú a na základe zistených skutočností vykonal technické opatrenia, ktoré by jej zabránili fyzicky dočiahnuť do priestoru obrubovacej matice, k závažnému pracovnému úrazu s ŤUZ nemuselo dôjsť.