Domov

V priebehu mesiaca jún 2020 došlo k 4 závažným pracovným úrazom s následkom smrti (ďalej  „SPÚ“) zamestnancov, ktorí pracovali v odvetví priemyselná výroba, veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel a motocyklov a vzdelávanie. Tieto úrazy sa stali v Žilinskom a Košickom kraji. V tom istom období v roku 2019 došlo k 5 SPÚ. Počas mesiaca jún 2020 došlo aj k 6 pracovným úrazom s ťažkou ujmou na zdraví (ďalej „ŤUZ“), najviac v odvetví stavebníctvo. Pre porovnanie uvádzame,

Odhaduje sa, že rakovina je hlavnou príčinou úmrtí súvisiacich s prácou v EÚ. Veľká časť rakoviny pritom môže byť spojená práve expozíciou karcinogénom pri práci.  Informačný leták agentúry EU-OSHA o karcinogénoch v práci je teraz k dispozícii v 16 jazykoch. Poskytuje praktické rady o predchádzaní rizikám spôsobeným karcinogénmi na pracovisku, ako aj odkazy na užitočné zdroje. Vzťahuje sa na špecifické právne požiadavky, ako je

V mesiaci jún 2020 bolo orgánmi inšpekcie práce evidovaných v informačnom systéme ochrany práce (ISOP) celkovo 198 osôb pracujúcich nelegálne, ktorých nelegálne zamestnávalo 62 subjektov. Z uvedeného počtu nelegálne zamestnávaných osôb bolo 41 žien a 157 mužov (podiel mužov predstavuje 79 % na celkových zisteniach). V rámci celkového počtu nelegálne zamestnávaných osôb v mesiaci jún bolo evidované nelegálne zamestnávanie 79 cudzincov. Väčšina nelegálne pracujúcich osôb

Jedným z viac ako sta vládnych opatrení na zníženie administratívnej záťaže bolo zrušenie, prípadne korekcia niektorých administratívnych povinností pre podnikateľov, napríklad úprava súvisiaca s periodicitou vyhodnocovania koncepcie politiky BOZP. Prax z uplynulých dní však ukazuje, že niektorí zamestnávatelia si toto opatrenie vysvetlili nesprávne. „Chceme upozorniť, že povinnosť zamestnávateľov zabezpečiť pre zamestnancov bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci nezanikla a platí aj naďalej,“

Zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní vybraných pracovných činností uvedených nižšie, ak tieto pracovné činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie, a pri ich výkone intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné

Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky

Zamestnancovi patrí za prácu v nedeľu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 90 % minimálnej mzdy

Zamestnancovi patrí za prácu v sobotu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 45 % minimálnej mzdy

Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom

V podmienkach SR neexistuje legislatívny koncept /pojem „odmeňovania“, transpozícia smernice v tomto prípade bola vykonaná výslovným vymenovaním tých zložiek mzdy, ktoré sú zo Zákonníka práce povinné. V prípade osobitných predpisov a prípadnej všeobecne uplatniteľnej  kolektívnej zmluvy bol ponechaný pojem „iné povinné zložky mzdy“, keďže Zákonník práce nemôže predvídať, aké povinné zložky mzdy sa dohodnú v príslušnej všeobecne uplatniteľnej kolektívnej zmluve.