Domov

Národný inšpektorát práce zaznamenal v ostatnom období viacero prípadov nesprávnej interpretácie, resp. nesprávneho výkladu a aplikácie rôznych písomných stanovísk (usmernení a pod.) Národného inšpektorátu práce, resp. inšpektorátov práce, verejnosťou (napr. zamestnancami, zamestnávateľmi). V snahe predísť akýmkoľvek nedorozumeniam preto Národný inšpektorát práce v tejto súvislosti upozorňuje, že tieto stanoviská a usmernenia sa vzťahujú prevažne na konkrétny prípad a sú viazané na konkrétnu, v tom čase platnú právnu úpravu. Preto ich

Na Národný inšpektorát práce sa obracajú zamestnávatelia aj zamestnanci s otázkami týkajúcimi sa posudzovania povinnosti zamestnanca používať k výkonu práce predpísaný pracovný odev vo vzťahu k problematike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj k započítavaniu časového úseku potrebného na prezlečenie sa do pracovného času zamestnanca. Národný inšpektorát práce k danej problematike uvádza: Podľa ustanovenia § 81 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení

V priebehu mesiaca január 2019 došlo k jednému závažnému pracovnému úrazu s následkom smrti (ďalej „SPÚ“) zamestnanca, ktorý pracoval v odvetví stavebníctvo. Tento úraz sa stal v Žilinskom kraji. V tom istom období v roku 2018 nedošlo k žiadnemu SPÚ. Počas mesiaca január 2019 došlo aj 5 pracovným úrazom s ťažkou ujmou na zdraví (ďalej „ŤUZ“) najviac v odvetví priemyselná výroba. Pre porovnanie uvádzame, že v roku 2018 sa v mesiaci január stalo rovnako 5

Cieľom celoslovenskej úlohy č. 18 112 zameranej na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov na čerpacích staniciach pohonných hmôt bolo preverenie dodržiavania ustanovení Zákonníka práce a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní . V oblasti pracovnoprávnych vzťahov inšpektori práce kontrolovali ustanovenia právnych predpisov, ktoré upravujú dodržiavanie povinností zamestnávateľa v oblasti pracovného času, čerpania dovolenky, mzdových nárokov a stravovania zamestnancov, ako aj v oblasti dohôd o prácach vykonávaných mimo

Cieľom celoslovenskej úlohy č. 18 114 bolo preverenie dodržiavania povinností zamestnávateľov prevádzkujúcich cestovné kancelárie v oblasti dodržiavania vybraných ustanovení Zákonníka práce týkajúcich sa najmä pracovného času, odpočinku a minimálnych mzdových nárokov zamestnancov. Rovnako bola predmetom previerok kontrola dodržiavania povinnosti zamestnávateľov v oblasti poskytovania cestovných náhrad v zmysle zákona o cestovných náhradách. V prípade, že cestovná kancelária vlastní pre prepravu cestujúcich vlastné autobusy, inšpektori práce vykonali aj

Aktuálne informácie súvisiace s vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie bola v januári 2020 schválená britským parlamentom aj Európskym parlamentom. Výstupová dohoda ustanovuje prechodné obdobie, ktoré začne plynúť od 1. 2. 2020 s platnosťou do 31. 12. 2020. Prechodné obdobie môže byť predĺžené po vzájomnej dohode. V prechodnom období Spojené kráľovstvo bude dodržiavať právo EÚ („acquis

Podmienky, za ktorých možno zamestnanca dočasne prideliť : Dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom/ ADZ Zamestnanec uzatvára s agentúrou dočasného zamestnávania pracovnú zmluvu, v ktorej sa agentúra dočasného zamestnávania zaviaže zabezpečiť zamestnancovi dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a dohodnú sa podmienky zamestnania. Obe zmluvné strany uzatvárajú písomnú dohodu o dočasnom pridelení, ktorá musí obsahovať najmä názov a sídlo užívateľského zamestnávateľa, deň, keď

Výška nároku na dovolenku Zamestnancovi vzniká za podmienok ustanovených Zákonníkom práce nárok na a) dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, b) dovolenku za odpracované dni, c) dodatkovú dovolenku. Dovolenka za kalendárny rok Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za

Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas

Minimálne mzdové nároky Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Minimálna mzda je základ, od ktorého je odvodená výška minimálneho mzdového nároku, na ktorý má zamestnanec nárok v závislosti od stupňa náročnosti práce, ktorý jeho pracovnému miestu