Domov

Zodpovednosť za nelegálne zamestnávanie Pojmové vymedzenie nelegálnej práce, nelegálneho zamestnávania, zákazu vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a výkonu kontroly obsahuje zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 82/2005 Z. z. rozoznáva dve skutkové podstaty priestupku nelegálnej práce, podľa ktorého sa za nelegálnu prácu

Uplatňovanie nárokov vyslaných zamestnancov Hosťujúci zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním podmienok vyslania na územie Slovenskej republiky, môže podať podnet priamo alebo prostredníctvom zástupcov zamestnancov na príslušný orgán inšpekcie práce alebo sa môže obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany. Žalobu je možné podať na príslušnom súde. Slovenský domáci zamestnanec, ktorý bol

Subdodávateľská zodpovednosť Zákonník práce ustanovuje princíp spoločnej zodpovednosti (subdodávateľskej zodpovednosti) slovenského subjektu za zahraničného zamestnávateľa. Ide o povinnosť osoby, ktorá je dodávateľom služby na území Slovenskej republiky (dodávateľ služby) za zaplatenie splatnej minimálnej mzdy alebo jej časti na základe žiadosti vyslaného zamestnanca, a to namiesto vysielajúceho (hosťujúceho) zamestnávateľa, ktorý si túto povinnosť nesplnil. Mechanizmus, akým sa má táto povinnosť dodávateľa

Styčný orgán pre vyslaných pracovníkov Smernica Európskeho parlamentu a Rady o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb č. 96/71 ES vyžaduje od jednotlivých členských štátov vzájomnú spoluprácu a zdieľanie potrebných informácií. Za týmto účelom boli vo všetkých členských štátoch EÚ zriadené národné styčné centrá a orgány zodpovedné za monitorovanie podmienok zamestnávania počas vyslania. Tieto styčné centrá boli zriadené ako kontaktné

Priestupky a pokuty I. Inšpektoráty práce sú oprávnené uložiť pokutu: a/ až do sumy 100 000 eur zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovné vzťahy a štátnozamestnanecké vzťahy, upravujúce oblasť BOZP, predpisov upravujúcich povinnosť zamestnávateľa uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnancov a za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych

Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ SR) je dobrovoľné združenie odborových zväzov a im na úroveň postavených odborových združení v Slovenskej republike, ktoré sa združili kvôli obhajobe práv a oprávnených záujmov členov odborov. http://kozsr.sk/ Republiková únia zamestnávateľov je najvýznamnejšou a najreprezentatívnejšou organizáciou zastupujúcou záujmy svojich členov a zamestnávateľov na Slovensku. https://www.ruzsr.sk/

Užitočné odkazy Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zodpovedá za podporu zamestnanosti, sociálnu starostlivosť a fungovanie dôchodkového systému. Je dôležitým orgánom štátnej správy v oblasti sociálno-právnej ochrany detí a koordinácie rodinnej politiky. https://www.employment.gov.sk/sk/ Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) je orgánom štátnej správy, zabezpečujúcim výkon štátnej správy v oblastiach sociálnych vecí a služieb zamestnanosti. Inštitúcia bola zriadená v

Všeobecné informácie Pracovnoprávne vzťahy medzi vyslaným zamestnancom a jeho zamestnávateľom sú počas vyslania čiastočne regulované systémom práva vysielajúcej krajiny a čiastočne aj právnym poriadkom krajiny, v ktorej vyslaný zamestnanec dočasne vykonáva prácu. Iba časť právneho poriadku krajiny, v ktorej je vyslaný zamestnanec, je pre vyslaného zamestnanca relevantná, pričom pracovné podmienky obsahujú tzv. podmienky tvrdého jadra. Základné ustanovenia upravujúce pracovné podmienky

V priebehu mesiaca december 2018, t. j. v hodnotenom období nebol evidovaný žiaden závažný pracovný úraz s následkom smrti (ďalej „SPÚ“), čo v porovnaní s rokom 2017, kedy sa v uvedenom období stali 2 SPÚ, vyznieva mimoriadne pozitívne. Pokles pracovnej úrazovosti v uvedenom období potvrdzujú aj evidované pracovné úrazy zamestnancov s ťažkou ujmou na zdraví (ďalej „ŤUZ“). Počas decembra 2018 došlo k 6 pracovným úrazom s ŤUZ, najviac v odvetví priemyselná

História súčasnej inšpekcie práce sa začala písať v roku 1969 prijatím zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce. Dejiny inšpekcie na území dnešného Slovenska však siahajú ešte oveľa hlbšie, až do roku 1871, a spájajú sa s prvou priemyselnou revolúciou, kedy bol osobitným zákonom vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku ustanovený úrad pre výkon periodických skúšok parných kotlov. Tieto stroje totiž priniesli nielen